IKAR CZIKAR CZ

Slnko v duši (Ľubica Noščáková)2.3.2011
 

5
 počet hodnocení: 2
přečtené 9926, Komentáře 7

 

Proroctvá

PROROCTVÁ



„Len počkajte, však vám to raz vaše deti všetko vrátia!!!“- vravievala naša mama s bohorovným výrazom profesionálnej veštice v tvári.
Nevravievala to odjakživa. Boli časy, keď nám siahodlho vysvetľovala. Boli aj tie, keď tvorila rozprávky, ktorých hrdinovia sa na nás podivuhodne podobali... Potom prišli tie, počas ktorých nám „kázala“ ako vyštudovaný kňaz. A my sme si priali radšej dostať pár poza uši, lebo to predsa len trvá kratšie. Vedela o tom, a s veľkou chuťou a zadosťučinením svoje mravokárne prednášky predlžovala.
Naša mama je skvelá a veštecké schopnosti si vybudovala postupne: Najskôr trénovala intuíciu - vždy presne vedela, čo chceme. A vždy nám v tom stihla včas zabrániť.
Ale ani my so sestrou nie sme žiadne cukrové bábiky. Učili sme sa rýchlo. Intuičné cvičenia jej tak čoskoro prestali postačovať.
Stíhala už len hasiť. Doslova. Napríklad odpadkový kôš... Skúšali sme, či horia papiere rozličných farieb rôznofarebne. Odpoveď je:"Nie!" Dokonca aj smrdia úplne rovnako. ( A neverte že zavreté do smetného koša bez prístupu vzduchu zhasnú! Naopak- má to nevídaný ťah!). Vôňa táboráku v plastovej nádobe prilákala aj susedu. Tá chcela, ktovieprečo, volať hasičov. Ten zážitok nám však mama nedopriala. Zvládla to vlastnoručne.
Nasledovalo podávanie prvej pomoci- tak v tom je vďaka nám fakt profesionálka. A nielen ľuďom! Napríklad aj kaprovi, ktorého sme po podrobnom vedeckom skúmaní takmer vyliečili zo smrteľnej choroby. Jej zákerný názov sme síce nepoznali- ale diagnóza bola jasná na prvý pohľad. Oddeľovala sa mu hlava od tela... Mama nám /tesne po tom, ako ho otec milosrdne tĺčikom zbavil trápenia/ zúfalým hlasom prezradila názov toho vzácneho rybieho ochorenia. Volalo sa to žiabre... A, medzi nami, kvapky do nosa s magickým názvom Sanorin, ani tie so sľubným nápisom Algifen to nevyliečia...
Takú rýchlosť, akou sme denne v dobrej viere objavovali svet a overovali v praxi fyzikálne zákony, ľudské možnosti a pevnosť rodičovských nervov, tak takú rýchlosť by nakoniec nestíhal nik. Chvíľami sme ju nestíhali ani my samé- eštesme nedokončili jednu nezbedu a už sme mali rozbehnutú ďaľšiu....
Keď išlo o voloviny, boli sme absolútne zohratá dvojka - sestra a ja. A tvorili sme extrémne situácie ako profesionálni animátori štúdia zážitku. Mama bola prvým a potom aj každodenným hosťom nášho podniku.V pravom slova zmysle-podnikali sme, hoci bol ešte hlboký socializmus. A mama nútene s nami - rýchle výsadky, požiarne cvičenia, zoskoky, záchranárske akcie- to všetko bola bežná súčasť jej denného / a často aj nočného/ života.
Dokázala to. Už vtedy sme ju podozrievali z ovládania nadprirodzených síl. Dnes už viem, že sa to volá materinská láska a našťastie je to súčasťou nebeskej výbavy takmer každej matky. Anjelská trpezlivosť. Nalietala sa za nami, babami uletenými, dennodenne kilometre. A niekde- dodnes nevedno kde-má isto dobre utajenú vešteckú guľu... Len vďaka nej sme to spolu prežili. Časom sa tak vycvičila, že jej ju už nebolo treba. Začala veštiť len tak- okamžite a bez upozornenia. Proste sa z nej stala vedma. Jej prvým proroctvom bola oná povestná (a ako už teraz viem na veky vekov večná) veta: "Však vám to vaše deti raz vrátia!"
Akú len mala pravdu!Neprejavilo sa to hneď, ale postupne.

A zatiaľ čo sa sestre zatmievalo pred očami, ako ich labužnícky privierala, ochutnávajúc silu onoho vešteckého výroku, mne sa pomaly zatmievalo v duši...

***

„To dieťa už nežije,“ povedal mi gynekológ počas tehotenskej prehliadky. "Musíte ihneď nastúpiť a urobíme zákrok, aby sa predišlo komplikáciám."
Mala som pocit, že ma okradli. Ale nie, naopak, obdarovali ma na cestu "skvelou" radou : "Choďte pokojne domov, dobre sa vyspite, načerpajte silu, pobaľte si veci a zajtra ráno sa vráťte." Zatmelo sa mi pred očami, a potom, postupne, aj v duši.
Zatmenie je nádherný úkaz. Magický. Mesiac dá Slnku rozprávkový status neviditeľnosti. Pri správnom uhle pohľadu. Kráľovský zážitok vrcholí korunováciou. Viem to celkom presne - sledovala som ten skvostný jav na oblohe cez začadené sklíčko.A presne tak vstúpilo aj do mňa.
Ten výrok som od gynekológa počula v živote ešte štyrikrát. Zatmenie sa opakovalo a ja som sa na svet naučila hľadieť cez dymové sklo, ktoré bolo tmavšie s každým jedným razom. Bez priezoru.
Keby ma nebol v tých chvíľach viedol moj skvelý manžel, bola by som stroskotala. Nevidela som totiž nič. Cestu mi osvetľovala vlastná svetelná koruna, ale vtedy som o nej nemala ani tušenie. To prišlo až časom.
Mohli by ste si myslieť, že mi vstúpilo do života spolu s mojimi deťmi. Že sa mi rozjasnilo hneď, ako som držala v náručí svoju prvorodenú dceŕu. Omyl...
Pravda je, že som žiarila šťastím. No optiku svojej duše som nejak zabudla vyleštiť. A tak medzi mnou a mojím šťastím stála moja vlastná ochranná dymová clona. A ja som sa nestíhala čudovať: "Ako to, že život nie je ružový?"

***

Hanka je prekrásna. Od prvého okamihu.
Ak mama nemohla kvôli nám spávať, jej veštecký výrok sa potvrdil. Spávala som 3-4 hodiny denne /nočne /. S prerušovaním. Pomáhali mi úplne všetci. Neúspešne. Časom sa ukázalo, že to skvelé dieťa neplače z čírej rozmaznanosti / tak znela takmer oficiálna diagnóza všetkých zainteresovaných /, ale snaží sa nám takto vysvetliť svoje zdravotné problémy. Vedela som to. Aj bez vešteckej gule. Lekári to odhalili až v jej treťom mesiaci.
To isté nasledovalo aj s jej sestrou. Predpoveď napĺňala ešte poctivejšie. Júlia. Rovnako nádherná. A rovnako ubolene uplakaná. Aj diagnózu majú rovnakú.
Všetko sme zvládli, dnes sú z nich dve nádherné pojašené „veľkáčky“- ako tvrdia ony. Jedna bude mať šesť a druhá má štyri roky. A pomamili sa. Aj potetili. Našťastie aj potatili - slniečkovo. Ale to som sa naučila vidieť až neskôr.
Keď sa sťažujem sestre do telefónu (akýže nabsolútne nový zážitok mi dnes naservírovali tie dve kreatívne animátorky), smeje sa. Znie to trochu (nezdá sa mi to?) škodoradostne. A s chuťou mi pripomína, aká je babka Marianka (naša mama) skvelá veštica.
Pre moje deti má, potvora jedna, vždy plnú zásobu historiek o tom, čo mamička povyvádzala, ked bola malá. Konečne chápem, že tie historky môžu aj naštvať. Keď som ich rozprávala jej deťom (má ich už dospelé), vtedy boli ohromne smiešne. Mne. Ju rozčuľovali. Teraz je to naopak.
No existuje človek, vlastne dvaja, ktorým sú smiešne stále - naši rodičia. Všetky naše vzbury, výmysly a nezbednosti sa pretavili do pobaveného nadhľadu v nich a do láskavého oceňujúceho vzťahu v nás. Dokonca už vieme, čo ako malí vyvádzali oni. Priznali sa s noblesou, hoci z času na čas, pri rodinných stretnutiach(milujem to), vyplávajú na povrch isté nové skutočnosti, z ktorých je celkom jasné, po kom sme my, aj vnúčatá ...
Ak nám raz naozaj naše deti všetko vrátia (veď počkajte!), na túto fázu sa teším. Lebo v tejto fáze svojich rodičov milujem, cítim k nim úctu a nekonečnú radosť, keď vidím, ako si rozumejú s nami aj s vnúčatami.
Raz mi to bude vrátené.

***

Čistím optiku

Slnko som musela nájsť. Všimnúť si, že zatmenie ma korunovalo, vyleštiť optiku a prežiariť tým svetlom celý svoj život.
Táto cesta je zložitá. Niekto má radosť v duši od Boha. Niekto tvrdí, že mu vstúpila do života spolu s deťmi (blahoslavené radostné matky). A niekto- ako ja, musí zistiť, že radostné veci v živote sa nezabudli diať.
Lenže v tej trme - vrme, čo prišla do mojich dní spolu s našimi babuľkami, pri dvoch ukričaných láskach, ktoré stále niečo vyvádzali (páni-jáni, po kom tie deti sú?!)a s takou začadenou optikou, som nevidela takmer nič.
Už som bola celkom presvedčená, že som nemožná a neúspešná matka. Absolútna naničmama. Poznáte ten pocit, že váš deň sa skladá len zo stálych povinností? A keď nebodaj ešte vládzete otvoriť ústa, lezú Vám z nich najmä príkazy, zákazy, dohovárania a prosby? Kolotoč, z ktorého neviem vystúpiť!
Tak som sa na túto životnú jazdu tešila!!! A miesto toho si pripadám ako v odtsredivke- absolútne vyšťavená, robí sa mi nevoľno a mám stály pocit chýbajúcej pevnej zeme pod nohami. Už chápem, že život v lunaparku nie je výhra.
A tak ten celodenný naničmamovský kolotoč s vypätím všetkých síl prežívam. Už mám všetko rozmazané a ako sa točím, chce sa mi zvracať.
Nebeská výbava matky zrazu zapracuje. Dôjde mi, že kolotočiar som Ja.
A tak sa občas, na malú chvíľu, pozastavím a udivene leštím optiku. Pozerám na svoje deti a okrem všetkých veštecky predpovedaných vecí začínam vidieť aj drobné záblesky krásy.
Takto sa mi začalo vkrádať slnko do duše. Vlastne - začala som vidieť slniečka. Volajú sa Hanka a Julka.A predstavte si- sú to tie isté babuľky, ktoré celé dni vyčerpávajúco blbnú... Len sa musím pozerať inak, ako cez čierne sklíčko.
Ako ich tak sledujem, každým dňom vidím viac a viac krásnych vecí, ktoré vo víre všetkých nezbedností stíhajú, hoci je ich ťažké zachytiť. Sú to kratulinké obdivuhodné chvíle, ktoré som si nestíhala všímať.
Trénujem.
Začínam písať svojim priateľkám. Vždy, keď sa mi podarí zachytiť lúč z duše mojich dcér, napíšem o ňom a spolu s mojimi čitateľkami sa ním šteklíme, inšpirujeme a vyhrievame navzájom.
Už viem, čo je materská súnáležitosť. Našla som skupinu skvelých žien, ktoré si s nadhľadom vravia „naničmamy“. V rámci nej aj moja sestra komentuje môj verejný denník a smejeme sa spolu. Dokonca aj na tých hrozných historkách, ktoré teraz pre zmenu rozprávame spolu s našimi všetkým našim deťom.
Čím viac píšem, tým viac krásnych vecí si viem vo svojom živote všimnúť.
Prepáčte mi, moje krásne deti, že som si vďaka nevyspatosti, kriku, ktorý robíte a rýchlosti, ktorú máte, nestíhala všimnúť všetko krásne, čo mi dávate. Ba mala som fázu, kedy ma išiel šľak trafiť z čítania sladkých a nadšených informácií o mamičkách a materstve. Pripadali mi ako ufóni. A teraz?
Ďakujem všetkým,ktorí sa so mnou podelili o zatmenie a pomohli mi ho prijať. Vďaka tomu mám dnes slnko v duši. Stal sa zo mňa nadšený ufón.

Tak vznikla táto zbierka. Písala som, ako žijeme. Tmu som vynechala, tú poznáme každý. Vložila som sem všetko, čo dokážem vidieť, keď sa snažím.
Nie celé dni, nie stále, ale predsa..
Sú to takmer nezastihnuteľné okamihy, ktoré nás naplňajú a vyžarujú z nás, prekračujúc zákon zachovania energie. Takže, mami, veštica naša rodinná, „šak“ nám to všetko vrátili. Mnohokrát. A niet lepšieho pocitu.

Drahí naši blízki,
ďakujeme, že ste súčasťou našich životov. Ďakujeme za všetko, čo nám do nich prinášate, najmä za každého z vás osobne.
Vám a aj všetkým, ktorí poznajú slnko a zatmenie, venujem túto zbierku.
Stránky denníka nie sú usporiadané v časovom kontexte, ale vznikli v čase od marca 2009 do januára 2010. Usporiadala som ich do malých kapitoliek podľa toho, čo je ich nosným zážitkom.
Krása sa dá objaviť aj tam, kde ju nevidím, Stačí trénovať a podeliť sa o poznanie. Bez Vás by som nemala s kým. Vitajte v našom živote.

Príjemný zážitok z čítania!
 

hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

Ardelka15.3.2011
 

Všetko čo v živote potrebujem - nadherne! vazne se to stalo? neni mozna...

Ľubica16.3.2011
 

Áno, všetko, čo píšem, je len zachytenie reality nášho života.Podstata je v tom, že na realitu sa dá pozerať rôzne a ja sa stále čudujem a som vďačná za možnosť vidieť ju pohľadom mojich detí. Pravdepodobne sa mi čoskoro / ako rastú/ táto brána uzavrie, preto sa učím užívať si ju a hlavne stihnuť zachytiť okamihy vtedy, keď sa to stane.
Ešte dodám- Nutridrink je nápoj na lekársky predpis, je to kompletná výživa /stačí ich päť dennne a nahradia jedlo/ a moje deti ju dostali, lebo nerastú dostatočne rýchlo a je podozrenie, že tak celkom nevstrebávajú výživu z jedla.
Ja mám niekedy taký pocit zo života- že neviem vstrebať výživu, ktorú mi dáva.
Preto bol tento zážitok pre mňa taký prekvapivo hlboký.
A- teším sa, že ma čítaš a ďakujem za komentár.

HannyH10.3.2011
 

Příjemné čtení

Ardelka7.3.2011
 

Tak jsem se k vám dnes vrátila. Asi takto - na slovenském webu to vsichni ti komentující uz rekli, moje slova jsou zbytecna. Krasne pisete a je to pohlazeni. verim, ze si toho brzy vsimne i ceska verze zde...
Pred dvema lety bych nepochopila, ale dnes... je to tak tak tak pravdivé. vzdy se mi ulevi, kdyz se nekdo odvazi rict, ze byt rodicem neni vzdy jen krasne, baze to muze byt velmi narocne... a ta slova o hledani tech zablesku, no zacina to, uz se tam hrabem :-) nezajima me stylistika ci co, jsem zde plne pohlcena tim obsahem, protoze se mne to nyni velmi osobne dotyka a vas text pomaha, takze dekuji... vasi knihu jako takovou mantru bych si zakoupila, neni to na jedno pouziti/precteni... preji tvurci i rodicovskou silu a lasku...

Ľuba9.3.2011
 

Ďakujem, Ardelka. Aj Vám prajem veľa síl a radosti.A teším sa, že sa o svoje \"maminkovanie\" s nami podelíte.Už sa neviem dočkať.

Ardelka4.3.2011
 

Výraz naničmama je skvěý:-) Prosím, dejte odkaz na ten blog... děkuji!

Ľubica5.3.2011
 

Ardelka, pokiaľ viem, nedá sa vložiť odkaz, lebo by to bolo považované za reklamu. Ale postupne budem vkladať spomínané bloy sem ako súčasť dielka Slnko v duši.
Mimochodom, naničmama sa dá vygoogliť, je to sk portál mojej priateľky, ktorý založila, keď ostala doma na materskej dovolenke so svojim štvrtým dieťaťom.
Teším sa z tejto reakcie a dúfam, že budeš komentovať aj \"blogy\", ktoré majú iný charakter ako úvod. Ďakujem.

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Ľubica Noščáková

O mně

Cítim sa byť naničmamou s vynikajúcimi výsledkami...Ale večer, keď už obe moje princezné spia, dokážem vidieť ďalej. A viem, že nie je všetko tak, ako sa v uponáhľanom svete môže zdať. Preto som začala písať blogy o krásnych každodennostiach a s údivom zisťujem, že ich viem vidieť stále viac.

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •