IKAR CZIKAR CZ

Epizódy zo života slonov. (Rita)21.5.2018
 

4
 počet hodnocení: 3
přečtené 1176, Komentáře 2

 

Epizóda prvá. 1. časť

Slony vraj prinášajú šťastie. Určite nie tie, ktoré dupú v porceláne.

 

       Ten typ, ako je Neodolateľný, má už svoje miesto v databáze mojich životných omylov. Človek by povedal, že po získaných skúsenostiach budem mať potrebný odstup. Niečo ako imunita nadobudnutá po prekonaní žltačky. Taká, ktorá zaručí, že sa mi to už nestane. Lenže ono sa to stane. Zasa. Tu totiž platí iný zákon. Zákon príťažlivosti druhov. A mne je tento typ samcov s háravým syndrómom zjavne predurčený.

       Jediný rozdiel je v tom, že na základe skúsenosti už viem, do čoho som to zasa šľapla. Otázkou zostáva, prečo taká životná skúsenosť nedokáže ovplyvniť môj rozhodovací proces. Tak by to naformulovali v odbornej literatúre. Alebo, jednoducho povedané, prečo s takým typom zasa vleziem do postele a očakávam od toho romancu.

       Tento druh vzťahov so smutným sarkazmom zaraďujem do kategórie disfunkčné. Obvykle by ich romantický motív nedojal ani emočne labilnú väzenkyňu tráviacu desiaty rok na samotke. A ja, ako väčšina žien, túžim po romantike. Túžim po dobrodružstve.  

     Život sa javí ako dobrodružstvo len pri stonásobnom zrýchlení. Myslím zrýchlenie, keď sú nudné pauzy odbité poznámkou „o šesť mesiacov neskôr“. V knihách a vo filmoch. Môj život je v porovnaní s televíznymi príbehmi výživný ako odvar zo sterilnej gázy. Aj keby som mala vnady Julie Roberts, pravdepodobnosť výskytu milionára postrádajúceho životný zmysel je práve tak nízka, ako to, že vám v tejto chvíli cez plece nazerá Marťan. 

       Je len otázkou času, kedy si žena túžiaca po romániku začne komplikovať život. Chce to len vhodného žabiaka. A Neodolateľný bol poruke. Pre ujasnenie situácie, v mojom prípade je po ruke vždy len nesprávny chlap.

        Neodolateľný je ten typ chlapa, ktorý si pokladá za povinnosť položiť ruku na každú ženu, ktorá sa vyskytuje v jeho okolí. Nezávisle od jej veku, sexuálnej orientácie a stavu životných funkcií. Na základe predchádzajúcich skúseností mi bolo jasné, že tu bude skrytý problém. Či už v oblasti funkčnej alebo rozmerovej. 

         Takže, keď Neodolateľný v posteli úplne neromanticky zlyhal, paradoxne to vo mne vyvolalo pocit uspokojenia, pretože môj úsudok sa ukázal byť správny. Nepopieram, že keby bol môj úsudok nesprávny, pocit uspokojenia by bol určite väčší.

       Nie som predator, lovec mužov. Pokiaľ sa pokúšam o úlohu blonďavého vampa, moje pravé ja kontroluje tieto pokusy z nadhľadu. Cynicky sa usmieva. Naznačuje mi, že som trápna a nepresvedčivá. 

       Úloha vampa vyžaduje silné sebavedomie. Ja sa pri hodnotení samej seba niekedy divím, že sa zem nezvraští a nevypľuje ma znechutene do kozmického priestoru.

       Tento pocit je akútny v momente, keď sa niekto snaží so mnou komunikovať o odbore, ktorý som vyštudovala. Keď si v skúšobnej kabínke módneho butiku prezerám svoju pleť a celulitídu pri neónovom osvetlení. Keď nezvládam svoju neformálnosť a trápnu snahu vtipkovať v pracovnom kolektíve, čím neospravedlniteľne narušujem auru dôležitosti mojich vážených kolegov. Zvlášť tam mávam pocit, že ma každý môj prejav usvedčuje z mentálnej zaostalosti. Nikdy som tiež nezapadla do žiadneho kolektívu. Asi ma po smrti pochovajú za plot cintorína, ako sa to kedysi robievalo so samovrahmi.

       Navyše som stále slobodná, to jest podozrivá tridsiatnička a teda nepožívam úctu rozvedenej dámy. Je to paradox, ale rozvod, ktorý je v podstate zlyhaním v oblasti najdôležitejších medziľudských vzťahov, budí v spoločnosti väčší rešpekt ako slobodný stav. Keby som vedela, že stredovek prežije rok 2000, tak sa iste zariadim inak. O príležitosti na rozvod nebola v mojom živote núdza.

       Predpokladám, že týmto úvahám nevenuje nikto pozornosť. Tá sa zastavila na slove “zlyhanie" a čaká na detaily. Chápem. Takže. 

         Samčia agresivita Neodolateľného, ktorá dominovala v každom našom služobnom kontakte, sa vytratila už na prvom rande. Že som na to rande po dvoch rokoch prehovárania nakoniec šla, znamená, že som pri čerpaní možností, teda žabiakov, narazila na samé dno.

      Rady mojich nápadníkov rednú s rastúcim vekom. Vzhľadom na jednosmernosť toku času sa tento trend bude už len prehlbovať. Odráža kvalita mojich ctiteľov moju vlastnú kvalitu? V tom prípade by bol Neodolateľný ďalšou silnou ujmou na mojom sebavedomí.

      Človek by predpokladal, že pracovné zaradenie v prevažne mužskom prostredí poskytuje veľa možností, ako sa dopracovať k romániku. Moja súkmeňovka v klane slobodných, Ina, je o tom presvedčená. Hovorí to so závisťou človeka uväzneného väčšinu dňa v asexuálnom kolektíve starnúcich zamestnankýň mestskej knižnice. Sympatický, solventný a inteligentný muž v knižnici je jav asi tak častý ako príchod mesiáša.

- Dotlačila si ho k niečomu, o čo vôbec nestál, – komentuje môj popis udalosti, ktorej hlavnou pointou je funkčné zlyhanie môjho zvodcu. - Vzhľadom na svoj handicap. Typický prípad psa, ktorý šteká, ale nerozhrýzol by ani olúpaný banán.

- Lenže šokujúce je to, že on pokračuje s tou trápnou pózou Casanovu. Ako keby nedošlo k žiadnemu fiasku,  – hovorím tak vecne, ako sa len dá pri osobnej zaangažovanosti do veci. – Buď je patologický egomaniak, alebo vie presvedčivo skrývať svoje mindráky.

- Klasický prípad nepriestrelného hrdinu, – Ina hýri klasifikáciami. – Len nechápem, prečo si si ten trapas musela zopakovať. Určite by mu to došlo, keby si sa netvárila, že chceš nášup.

- Dúfala som, že to bude lepšie, – moja klesajúca intonácia dáva jasne na javo, že to v poriadku nebolo ani na ďalší pokus.

- No, mizerný sex je stále lepší ako žiadny. Možno nebol tak zlý. Možno ti v ňom len chýbali city. Chceš si bohapustý sex vychutnať správne okorenený.

Ina si opakom ruky vytiera oko, do ktorého jej steká majonéza. Tým umožňuje tuku s prímesou octu preniknúť cez mihalnice k oku. So zadosťučinením sledujem, ako jej psychoanalýzu sprevádza slzenie a žmurkanie mučeného oka.

- Vyzerá to, že ťa môj príbeh dojíma, - nedá mi, aby som jej amatérskej psychosonde neubrala lesku. Sama jedným presným ťahom odrážam majonézový útok na môj zvukovod.

      Pôvodcom tejto zvrátenosti je tretia členka nášho združenia „Zrodenie Venuše z majonézovej peny“, Nataša. Nataša je zdrojom našich pochybných receptov na skrášlenie a zároveň vecného prístupu k zásadným svetonázorovým otázkam, ktoré riešime počas našich kozmetických seansí. Napríklad, čo sú príčiny toho, že spíme s tým, s kým práve spíme. Teda tie skutočné príčiny, ktoré sa skrývajú za sexuálnymi pudmi a citovými vzplanutiami. Zdá sa to komplikované? Tak si skúste zapariť mozog v  trojobale z majonézy, igelitu a uteráku. Natašin pochutinový zábal na hlave je decentne zamaskovaný turbanom z osušky. Jej imidž ako vždy nič nenarúša.

- Muž nepotrebuje mať rád ženu. Stačí, ak má žena vyhovujúce parametre na to, čo má rád,  – poúča nás ako vždy. – Ale z druhej strany, väčšina žien nehltá tabletku bez vody, – robí dramatickú pauzu, aby sa pokochala našimi nechápavými pohľadmi. – Sex bez citov je ako tabletka bez vody. Prehltneš ju aj nasucho, ale s vodou nemáš ten nepríjemný pocit v hrdle.

- Určite v hrdle? – Ina si neodpustí svoju dávku sarkazmu. - V Patinom prípade, po ročnej abstinencii, nejde o tabletku. Ide o drastické otvorenie hrudníka a priamu masáž srdca na obnovenie životných funkcií.

- Niečo mi hovorí, že srdce nebolo cieľovým orgánom, -  boduje tentokrát Nataša.

      Spokojne sa chechtám s nimi. Zároveň dolievam do pohárikov. Konečne som zasa témou našich psychopitiev. Už dlho som viedla usporiadaný život, ktorý ma síce uspokojoval, ale bol vzrušujúci asi ako rytmus korytnačej chôdze. Niečo vo mne opäť zatúžilo po výškach a pádoch, ktoré sprevádzajú ľúbostný vzťah. Niečo vo mne asi zatúžilo hlavne po pádoch, ináč by som si pre svoje nové dobrodružstvo nevybrala Neodolateľného.

- Obávam sa, že sa znova prejavila moja závislosť na disfunkčných vzťahoch, – vyjadrujem svoje obavy z ďalšej dávky masochistického potešenia, o ktoré si vzťahom s Neodolateľným koledujem. – Asi som závislá na nejakých hormónoch, ktoré moje telo produkuje, keď mi niekto láme srdce.

- Tvoje telo hlavne pochopilo, že do menopauzy je ešte ďaleko a chmatlo iné ochotné telo, ktoré mimochodom, nie je na zahodenie, - posledné slová Ina pôžitkársky zapradie. - A pokiaľ by ťa tento čiste fyzický vzťah urážal, pošli mi ho do knižnice. Spravím mu rešerš. Možno v ňom duchovné hodnoty prebudia jeho mužské hodnoty.

      Chvíľu sa bavíme hádaním, ktoré citáty národných buditeľov by najúčinnejšie prebudili k povstaniu padlého hrdinu mojej posteľnej story.

- Zjavne nepatrím medzi motivujúce podnety pre jeho libido, –  nakoniec hodnotím situáciu s časti ironicky, s časti odovzdane. – Stále sa hovorí, ako sa cíti chlap v takej situácii. Ako ho to traumatizuje, ako ho treba povzbudiť, nezosmiešňovať a čo ja viem čo ešte. Ale kto sa zaoberá zdeptanou ženou, ktorá sa musí vyrovnať s tým, že jej nahé telo vzrušuje chlapa asi ako hrsť barbiturátov na lačno?

- Už bolo načase zistiť, že tá vecička v trenírkach vyzerá väčšinou ináč, – trpkosť v Natašiných slovách pramení z niekoľkoročnej manželskej skúsenosti. – Aj na Ježiška si prestala v určitom veku veriť.

- Chceš povedať, že som vo veku, kedy mám prestať veriť na erekciu? Aj ty máš túto skúsenosť? - obraciam sa na Inu.  

- Paťka moja, buď rada, že máš aspoň túto skúsenosť. Ja som už zjavne v štádiu, že by som kvôli nej musela vyraziť dvere na pánskych záchodoch, – melie priopilo a zasnívane niečo premieta na dno svojho zasa prázdneho pohára. Začína sa podozrivo usmievať, tak radšej prenášam pohľad na Natašu.

- Stále sa hovorí, že ľudstvo je korunou tvorstva, – Nataša sa dostáva na akademickú pôdu. – Len my sa vieme smiať, plakať, prispôsobovať si prostredie a čo ja viem čo ešte, – širokým opileckým gestom oblieva vínom štvrtinu mojej obývačky, čím obrazne naznačuje obrovskú prevahu ľudstva nad zvieracou ríšou. – Ale nikdy som nepočula, že by bol tuleň, ježko alebo pavúk impotentný.

- Alebo ožratý, – vravím trpko pri pohľade na obliatu stenu. Fľaky rôzneho tvaru, farby a veku dokazujú pravidelnosť našich diskusných stretnutí. Maľovaniu sa zjavne nevyhnem. Práve tak, ako strate ilúzií.

- Treba sa narodiť ako hmyz, – pokračuje Nataša. Ina konečne otrháva oči od vízie na dne pohára.

- Hmyz – opakuje Nataša a víno zasa pristáva na stene – je sexuálny virtuóz. V porovnaní s ním je Deväť a pol týždňa smiešny paškvil na vášeň, - ako správy rečník robí krátku pomlku, čo stačí Ine na to, aby siahla po fľaši a utopila svoje predstavy vo víne.

- Existuje druh motýľa, ktorý dokáže na základe jednej molekuly vône vystopovať svoju samičku na desiatky kilometrov, – šplech a desiatky kilometrov sú Natašou prenesené na stenu mojej obývačky v mierke 1: 10 000.

- Samček Kudlanky nábožnej pokračuje v kopulácii aj po tom, ako mu samička odhryzne hlavu, -  šplech a amputácia hlavy je teatrálnym gestom zvečnená na mojom strope.

- A istý druh chrobáka svoju samičku celé hodiny pred aktom natiera afrodiziakom a masíruje! - pateticky zakončuje svoj prednes, kladie už prázdny pohár na stôl a dáva priestor našim reakciám.

     Zmätene hľadím na Inu. Tá zamyslene krúti zvyšok vína v pohári, ale jej neprítomný úsmev naznačuje, že Natašina reč v nej našla odozvu. Predstavujem si, ako ma veľký chrobák natiera páchnucou tekutinou a striasa ma. V porovnaní s tým sa mi môj zážitok s mäkkýšom, v podaní Neodolateľného, zdá oveľa znesiteľnejší.

     Zároveň si uvedomujem, že som to bola ja, kto sa unáhlil a nenechal samčeka letieť za sebou ďalšie kilometre. Miesto toho som ho ovalila mucholapkou a strčila do svojej postele. A ešte sa divím, že sa mu v tom šoku zrazilo tykadielko na tú najmenšiu veľkosť. . . 

Kapitola 1-1 z 15
hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

Severína22.5.2018
 

Milá, Henrieta.

Ak dovolíš, budem ti tykať, je to lepšie a navodzuje to pocit spolupatričnosti. Ak s tým nesúhlasíš, napíš mi to, zmením to.

Po úvode začnem vážnejšie. V prvom rade by som ťa chcela medzi nami už zabehnutými privítať na českom portáli MT.

Neviem, či si už niečo publikovala tu, alebo na slovenskom MT. Ak nie, tak moja prvá rada znie: Nie je dobré dať hneď na úvod 15. kapitol a ešte dosť dlhých a k tomu ešte nič nehovoriacich. Prečítala som to síce rýchlo a len prvú kapitolu, lebo úprimne, vôbec ma to nezaujalo.

Prečo? Je tam napísané, že to spadá do kategórie romány. Lenže toto sa mi javí ako osobná úvaha, rozprava jednej osoby, osobné vyznanie a nie román. Ten začína úplne inak. Nastolením deja. Možno priamou rečou, niečím, čo nás vtiahne do deja, ale toto je len osobné vyznanie jednej osoby, ktorá sa zamýšľa nad svojím osudom, životom. Odporúča sa začať priamo dejom a potom postupne sa tam zahrňujú osobné úvahy, oboznámenie sa s hlavnými osobami. Dobre je hneď na začiatku postaviť ich ako reálne osoby.

Ďalšia vec, ako som spomínala príliš veľa kapitol naraz. Pochybujem o tom, že si niekto dá tú námahu a bude ich postupne čítať naraz rad za radom. My ženy čítame príbehy z internetu, keď niekde čakáme. Napríklad u zubára, alebo u kaderníčky, ale málokto si sadne doma a začne tri-štyri hodiny čítať tvoj román. Jednoduchšie je si sadnúť na desať minúť a prečítať si jednu kapitolu a mať z toho zážitok. Ako sa trápiť naraz s 15 - stymi kapitolami a nemať z toho nič.

Priznám sa, že som to zatiaľ prebehla len očami. Možno sa k tomu ešte vrátim, ale na to si človek naozaj musí urobiť čas, aby to prečítal naraz celé.

Rita6.6.2018
 

Severína, z tvojho komentáru je naozaj vidno, že si môj román len prebehla očammi. Nikdy by som si nedovolila hodnotiť niekoho tvorbu len na základe takého prístupu. Moje práce sú už zverejnené na slovenskom portáli mamtalent.sk, kde, našťastie, čitateľky nemajú problém čítať dlhšie diela ako príbehy z internetu. Verím, že si podcenila aj väčšinu čitateliek z tohto portálu.

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Rita

O mně

Bude mi cťou, ak venujete pozornosť mojej tvorbe. Bude mi potešením, pokiaľ Vám moje dielka budú stáť za reakciu. A ak sa Vám budú aj páčiť, tak budem mať spokojný úsmev od ucha k uchu. Dopredu ďakujem.

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •