IKAR CZIKAR CZ

V jednom okamžiku (Severína)27.5.2017
 

5
 počet hodnocení: 4
přečtené 16047, Komentáře 54

 

V jednom okamžiku - 6O. kapitola

  Jozefína si sadla a zotrela si slzy. Nemá zmysel plakať pre to, čo mohlo byť. Na to prišla viac než pred rokom. Čo však zatiaľ nezistila, bolo, ako brániť vlastné srdce pred bolesťou lásky. 



   Myslel si, že ho zradí rovnako ako jeho prvá žena. Ten nedostatok dôvery ju zranil, ale mala to čakať. Čo si myslela, že sa vráti z vojny a hneď sa do nej zamiluje? 



   No, život ide ďalej a ona musí urobiť to, čo pre ňu bude najlepšie. Musí z hlavy vylúčiť tie sny, ktoré sa jej tam usadili po Artúrovom návrate. 



   Prišiel čas, aby si pripomenula, čo všetko má, vrátane Matildy. 



   Áno, Matilda jej zlaté dievčatko, malý anjelik, musí ju hneď navštíviť, aby si nemyslela, že na ňu maminka zabudla. Mala by sa upokojiť, upraviť vlasy a opláchnuť obličaj studenou vodou. Artúra pustiť z hlavy, rozhodla sa pevne. 



   Vo chvíli, keď začala vystupovať po schodoch, uvedomila si, že manžel potrebuje ochranu. Poslala slúžku, ktorá v hale utierala prach, za Boswellom, aby mu odovzdala odkaz. Na kúsok papiera rýchlo napísala: 



- Boswell, nezabudnite, že grófa má všade sprevádzať silný sluha - 



 



                          X             X                X 



 



   O niekoľko hodín neskôr Artúr, oblečený na vychádzku, zišiel dole a zazvonil na Boswella. ,,Pošlite slúžku, aby sa opýtala jej lordstva, či je pripravená na návštevu Whiteovcov." 



    I keď vedel, že to Boswellovi bude pripadať divné, nenachádzal v sebe momentálne dosť odvahy, aby sa dokázal Jozefíne pozrieť do očí. Úľavu, ktorú pocítil, keď sa konečne objavila, radšej bližšie neskúmal. 



,,Ste pripravená... Jozefína?" opýtal sa, pričom sa musel veľmi snažiť aby jej meno povedal pokojne. 



   Vôbec sa na neho nepozrela, ale i tak odpovedala ticho a rozvážne: ,,Áno, mylord." 



   Zahryzol si do spodnej pery, ale nič nepovedal. Pokiaľ by jej formálnosť  bola jedinou cenou ktorú by zaplatil, za tú výmenu názorov, vyviazol by z toho pomerne ľahko. 



,,Výborne. Kočiar čaká." 



,,Ešte moment, prosím. Ja... chcela som sa opýtať, či by nás dnes nemohol miesto vášho komorníka sprevádzať sluha." 



,,Prečo?" 



,,Ja... ja by som potom ešte chcela ísť nakupovať a nechcem vás zdržovať od ďalších stretnutí, preto som myslela, že by som si zo sebou zobrala sluhu, aby mi pomohol odnášať balíky." 



   Jej dôvody vyzerali byť logické a Artúr ju nechcel znova nahnevať, preto súhlasil. Keď však zišli pred dom, napadlo ho, či by si to nemal rozmyslieť. Lebo za sedadlami kočiara totiž miesto sluhu drobnej postavy stál najväčší lokaj z celej domácnosti. Bol to skutočný obor, ktrorého používali na tie najťažšie práce. 



,,Ehm, Jozefína, musíme so sebou brať práve Lestera? Snáď nechcete kupovať niečo veľké? Také veci sa dajú poslať priamo domov." 



,,Vy proti Lesterovi niečo náte?" opýtala sa chladne.



   Artúr zo strachu, aby ju zas neurazil a nevyvolal novú hádku, povedal len: ,,Pripadá mi, ako by za nami stál košatý dub." 



Lester sa v zelenej rovnošate skutočne viac podobal na strom ako na sluhu. 



,,Chcem Lestera," povedala pevne a podala Artúrovi ruku, aby jej pomohol vystúpiť do kočiara. 



,,Tak dobre," zahundral a vrhol na sluhu zamračený pohľad. 



   To ako na nich ľudia cestou pozerali, Artúrovi povedalo, že nie je jediný, komu Lesterova figúra pripadá trocha zvláštna, ale pre pokoj v rodine, sa zdržal komentára. Keď prišli k Whiteovcom, pustil z hlavy celú tú záležitosť s Lesterom.



 



                           XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX


hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

Ruža13.9.2017
 

Severínko, děkuji za zážitek z tvého psaní. Nejen tohoto románu, ale i těch předešlých. Víš, pokud ti napíši, že jsem dala každý den přednost přečtení tvého dílu románu před "cestou" na svůj blog, o něčem to svědčí, viď? A těším se na další... Já mám i jiné aktivity, proto asi mi nezbývá tolik času na pokračování. V současné době chodíme i s mužem (mimochodem v sobotu budeme spolu 56 let přesně a máme se stále zřejmě dost rádi, záleží nám na sobě a přes všechny vády během let musím říci, že to nebylo špatné soužití) hlídat vnoučata- děvčátko pře 3 roky, chlapec přes 1 rok-oba se narodili 8. května- a jsme rádi, že je vídáme. Tak co nejdříve na shledanou s dalším tvým románem.

Severína13.9.2017
 

Ruženka, čo na to napísať? som úplne dojatá, že dávaš čítaniu môjho románu prednosť pred svojimi aktivitami. To je najväčšia pocta, akej som sa zatiaľ dočkala.

Dúfam, že ťa nesklamem, ani budúcim románom, ktorý pripravujem. Keď ho dokončím, tak sa pustím do znova obnovenia môjho románu -Vôňa ruží. Ale teraz sa bude volať Vôňa kvetov. Možno si už o ňom tu na MT počula, lebo sa o ňom tak okrajovo písalo. Je to zatiaľ môj najväčší román, ktorý mal dva diely a každý diel mal po 100 kapitol. Písala som ho prvý raz rok. Potom som ho celý vymazala, a teraz skoro po dvoch rokoch som sa rozhodla, že ho opäť obnovím. Bude možno trocha iný. Zmením tam niektoré veci, ktoré mi boli pred tým vytknuté. Trocha upravím postavy, zmením pár mien. V hlave mi víria plány, mám aj trocha predstavu, ako to bude podľa novej koncepcie vyzerať. Tak dúfam, že vás všetkých mojich verných čitateľov trocha poteším.

Tento román, ktorý tu chcem teraz dať bude zo súčasnosti. Už je skoro hotoví, ostáva mi ešte nejakých desať kapitol dopísať.

Zároveň chcem tebe a tvojmu manželovi blahopriať tak krásnemu výročiu sobáša. Je to ozaj zázrak, že ste to spolu tak dlho vydržali. Dnes sa také niečo len ťažko vidí. Obdivujem ťa, že vo vašom veku sa odvážite strážiť tak malé deti. Nie každý by mal na to chuť, povahu a výdrž. Moji rodičia určite nie.

Ruženka, ešte raz ti ďakujem za tvoju priazeň, ale aj vám všetkým mojim čitateľom. Bez vás by som nebola tam, kde som.

Ruža13.9.2017
 

Četla jsem poctivě, nepsala pokaždé. Jo s tím hlídáním je to parádní proto, že manžel vezme vnoučka na kočár a ten většinou usne. Má dědu rád a ten z toho má radost, že k němu tak rád jde. Já zase vyzpěvuji vnučce kdejakou písničku dětskou i nějakou tu "odrhovačku" co se nám jako dětem líbila. Povídám jí pohádky a přitom tvoříme z plastelíny-té tvrdnoucí-nebo malujeme- tedy já a ona to počmárá nebo "smaže"-znáš ty mazací tabulky, že.A mluvíme, mluvíme, mně div pusa nebolí, když jdu od nich. Taky si házíme balonkem, hrajeme na schovávanou, vozím ji na náklaďáčku, no prostě jako ve školce. Nejvíc ji jdou takové výrazy- ty jsi číslo, zmrvily jsme to. Joj, to jsem se rozepsala, promiň. Akorát honit bych ji moc nemohla, je jako raketa a mazaná jako čertík. Děláme na sebe ksichty. To jsou vzpomínky na "výchovu" našich synů, víš. Na volovinky jsem jako dělaná,no.Tak se těším na ten tvůj román...

Severína14.9.2017
 

Ruženka, niektorých starších ľudí už nebaví hrať sa s malými deťmi. Ja posudzujem podľa svojich rodičov. Tiež mali malé vnúčatá, dokonca majú aj pravnúča a oni k tomu nemajú taký vzťah. Moja mama hovorí pravnukovi ,,to decko" Tak každý to prežíva inak. Ja mám tiež veľmi rada deti, hoci sú dospelé stále ich vidím ako detičky. Moji rodičia sa ani s nami ,,nepárali" tak možno preto to neprežívali tak intenzívne ani s vnúčatami.

Ruženka, vieš dobre, že ťa veľmi obdivujem, ako všetko zvládaš v trocha pokročilom veku. A ešte stále dokážeš vymýšľať príbehy a publikovať ich. Veď len na počítači pracovať je veľká fuška pre človeka, ktorý sa to musel učiť v pokročilejšom veku.

Takže klobúk dole, máš môj obdiv a úctu, ale to vieš veľmi dobre, lebo som ti to napísala už mnohokrát.

Ruža14.9.2017
 

Díky, Severínko, ale není to moje zásluha. Je to asi genetika. Prarodiče i jejich děti, pokud jsem je poznala, do vysokého stáří 85, 87 a 90 let byli duševně čilí. Četli, pamatovali si a zvláště babička si vymýšlela- tedy hlavně zlomyslnosti trochu. U nás v rodině byly spíš zhoršené stavy kloubů, ale hlava fungovala. Jen nevím, co je lepší. Vždycky se nějaké omezení najde. Jo a co se týče dětí, vychovali jsme nejen tři naše kluky, ale byla jsem vedoucí Dívčího klubu 15 let a děti jsem měla vždycky ráda a myslím to s nimi i uměla.

Severína15.9.2017
 

Ruženka, pýtaš sa, či je lepšie na starosť trpieť telesnou, alebo duševnou chorobou. Odpovedala by som ti, že všetko je zlé. U vás v rodine fungoval dobre mozog, moji rodičia /84, 83/ trpia sinou demenciu, otec viac. Pre deti, pre rodinu je to dosť ťažké. Lebo ten človek má problém poznať vlastné deti. Stále premýšľa, kde je, nevie kde nájde základné potreby, stále niečo hľadá, vymýšľa si také veci, že zdravému človeku z toho stávajú vlasy na hlave. Mama je na tom trocha lepšie, ale iba, keď má svetlé stránky dňa, vtedy si pamätá také veci, že sa všetci divíme.

Mohla by som ti o tom rozprávať, lebo som s nimi 24 hodín denne. Starám sa o nich so sestrou staráme. Jedna osoba to nedokáže zvládnuť, lebo ich treba v jednom kuse obsluhovať, robiť za nich bežné veci. Dávať jedlo, strážiť ich, lebo oni by odišli do sveta...

Lenže ja stále hovorím, ktovie aký budeme my na starosť. Ja toľko nedožijem, to viem.

Ruža15.9.2017
 

To chápu, znám takových pár případů. V rodině jsme takové neměli, tam zase spíš byla náhlá příhoda, což považuji-promiň- za nejlepší odchod ze světa. Ale ještě se mi nechce a doufám, že nějakou dobu budu ještě házet do světa svoje fantazie a poznatky ze života lidského. Tak zase někdy...budu snad mít možnost si číst tvůj další román (případně psát ty svoje povídky)..

Severína15.9.2017
 

Ruženka, píš svoje poviedky, čakám na ďalšie pokračovanie. Ja si teraz na chvíľu zoberiem oddychový čas a potom zase spustím vlnu svojho nového románu, ktorý dopisujem a opravujem. Len dúfam, že aspoň trocha zaujme, snažím sa kombinovať a vymýšľať nové zápletky.

Ruža9.9.2017
 

Z toho už se tatíček nevykroutí, miminko si Josefína sama neudělá...

Severína9.9.2017
 

Ešte päť kapitol a už je koniec. Teraz už bude len samé milovanie a rozprávanie, o tom, čo oni dvaja cítili. Tak ako to býva na konci romantických príbehov. Trocha som predbehla čas, ale myslím, že teraz je to už jedno, lebo je aj tak koniec.

Som rada, Ruženka, že stále čítaš a sleduješ ich príbeh. Teraz si príde na svoje ten, čo má rád milovanie. Nechala som to tentoraz na koniec, aby to bolo napínavejšie.

Ruža30.8.2017
 

Tak a jde do tuhého, že? To tak dopadá, když vázne komunikace mezi nejbližšími, ach jo.

Severína30.8.2017
 

Áno, Ruženka, ide do tuhého. Teraz na konci si užijeme trocha napätia a na samom konci aj milovanie. Prezradila som to, lebo ešte pár kapitol a končíme.

Ruža27.8.2017
 

No nevím, radost z toho mít její manžel nebude, co? Aspoň vidíš, že čtu-každý den.

Severína28.8.2017
 

Milá, Ruženka.

Určite z toho radosť mať nebude. A ešte sa to k tomu zamotá. Už ideme do finále, čaká nás ešte nejakých 16 krátkych kapitol. A uvidíme, čo to nakoniec prinesie a či si tí dvaja nájdu cestu k sebe.

Som rada, že čítaš každý deň, Ruženka. Ale na tvoju kapitolu nejako dlho čakáme zase my.

Severína13.8.2017
 

Ruženka, zdravím ťa. Dlho si sa neozvala, preto som rada, že stále čítaš. Ešte máme pred sebou vyše 20 kratších kapitol. Teraz sa začne trocha zamotávať dej, lebo sa blížime ku konci. Vyvrcholenie nastane skoro úplne na koniec. A možno tam aj bude ich dlho očakávané zblíženie. Zámerne som si to nechala až celkom na koniec, aby to bolo trocha napäté a očakávané. Takže bude to tam, môžeš sa na to už teraz tešiť.

Ruženka, ja stále píšem vo veľkosti písma č. -5. Neviem, či sa ti to na počítači neukazovalo. Nezväčšila som to. Od začiatku som používala toto číslo písma. Mám ho aj v ostatných románoch. Lebo aj mne sa lepšie číta, keď sú písmena väčšie a potom to dodá aj taký noblesný punc.

Tak neviem.

Ruža13.8.2017
 

Zdravím, Severínko. Nemyslím ani tak velikost písma, ale spíš "tučnost." Čtu pravidelně. Mohu tipnout? Ke konci se sblíží a skončí to tím, že
pak bude Jozefína těhotná a dá mu syna..Tedy pokud to neutneš dříve.

Severína13.8.2017
 

Ruženka, nemala by som ti prezrádzať dopredu, čo bude. Ale urobím výnimku. Takže, niečo zásadného sa tam stane, bude to napínavé, ona mu tým preukáže svoju lásku. Zblížia sa, ale či budú mať syna to už neviem. Veď uvidíme.

Ja tak isto stále čítam tvoj -Nový domov. Teraz si už dlhšie nedala novú kapitolu až teraz. Myslela som, že si na dovolenke. Alebo si si vybrala oddychový čas.

Ruža12.8.2017
 

Mimochodem, že jsi zesílila písmo je fajn, lépe se mi to čte.

Ruža11.8.2017
 

Mám silný pocit, že Jozefína začíná pěkně ovládat Arthura, aniž si to on uvědomuje. Co dělá zamilovanost, žárlivost, že?

Teneli4.8.2017
 

Milá Severínko,
jako každý tvůj příběj, je i tohle příjemné odpočinkové dílo. Člověk nemusí přemýšlet a nechá se vtáhnout do osudů tvých hrdinů.

Jozefína, se mi moc líbí. Je až neuvěřitelně trpělivá. Vzhledem k povaze manžela, to ani nemohlo být jinak :-)
Jsem zvědavá, kdy konečně začnu žít jako manželé... ikdyž to jejich vzájemné hašteření a "oťukávání" mě hodně baví.

Severína4.8.2017
 

Drahá, Teneli, som rada, že si si našla čas a napísala mi komentár.

Áno, je to oddychovka, ja to stále hovorím. Nič náročné na premýšľanie. Kedy začnú žiť ako manželia? To je otázka. Na ktorú sa ma pýtala už aj Ruženka. Viem, je to také naťahovanie, ale dočkáme sa. Tento raz som to trocha posunula.

Ivana2.8.2017
 

Ach Severíno, otevřela jsem Tvůj román a nestačím se divit. Do první kapitoly jsi uvedla takové množství logických nesrovnalostí, že mi zůstává rozum stát. Lord D. hledá zbrkle manželku, aby se postarala o jeho majetek a velmi malé dítě. Copak nemá žádné známé, příbuzné, kteří by mu vhodnou partnerku dohodili? Svým přístupem si koleduje o hrozné potíže. Já bych s jeho majetkem utekla do Ameriky a holčičku prodala kolotočářům. Důvod unáhleného sňatku by se dal vymyslet určitě důvěryhodnější - podmínka od otce, že se musí oženit do XX data, jinak bude vyděděn, atp. Druhá věc - jak lord D. věděl, že J. do Temže skočila? Mohla uklouznout. A J. vyklopí celý, poměrně ostudný životní příběh na potkání chlapovi, který se jí ani nepředstavil?
Vím, že si zahrávám s ohněm, když tento komentář zveřejňuji, ale uvedené závady považuji za objektivní a velmi zásadní.

Severína2.8.2017
 

Milá, Ivana.

V prvom rade ma teší, že si otvorila môj román. Už len to je úspech. Naozaj som podcena.

Samozrejme, že na všetko sa dá vymyslieť množstvo variant. Dokonca nespočetné množstvo. Tak ako si spomínala, všetci sme tu len amatéri, aj ja. Rada si nechám poradiť, keď budem na dôchodku a budem prepisovať svoje hriechy z mladosti, určite sa nechám inšpirovať aj tvojimi pripomienkami.

Skutočne som rada, že si si našla čas a dokonca nechala aj komentár. Viem, že ten začiatok nie je veľmi vydarený, ale vtedy, keď som to písala sa mi to zdalo, dosť zaujímavé. Preto som to hodila na papier v tejto podobe. Teraz to už meniť nebudem, lebo nemám s týmto textom nejaké ďalšie plány, keby som mala, určite by som mu dala inú podobu.

Verím, že môj nový román s ktorým sa len teraz v tom teple, ktoré tu máme, trápim, zaujme viac. Nebude z histórie, ale zo súčasnosti. Ale ešte nejaký čas to potrvá, kým bude hotový a kým uzrie svetlo sveta.

Ešte raz ďakujem. Prajem ti veľa osobných, ale aj tvorivých úspechov.

Ruža24.7.2017
 

Děti neznají ohledy, faleš, zatajování, bude dobré, když těm dvěma ukáže cestu ke sblížení, k vyjevení skutečných citů.

Severína25.7.2017
 

Naozaj, Ruženka, deti do sedem rokov sú také úprimné, prosté, čo na mysli to na jazyku. Veľmi som sa snažila, aby to nepôsobilo dojmom prehnanosti, alebo veľkého pátosu. Chcela som vystihnúť myseľ štvorročného dieťaťa. Dúfam, že som sa k tomu aspoň trocha priblížila.

Som rada Ruženka, že stále čítaš a neomrzelo ťa to, zatiaľ.

Ruža17.7.2017
 

Kdypak se už stanou opravdoví manželé, se vwším všudy, Severínko? Nemohou si být blízcí, spíš toé pak vypadá na dobré přátele, kteří se tajně jeden druhého milují a neví, jak do toho...

Severína17.7.2017
 

Ruženka, skutoční manželia budú, ale nemôžem ti prezradiť kedy, lebo potom by ťa to nebavilo. Práve to ich zbližovanie je predmetom a náplňou diela. Samozrejme aj okrem iných udalostí. Oni si jeden o druhom myslia svoje, ale navzájom si nič nepovedia. A konečný úsudok je potom skreslený. Naozaj viac nemôžem dopredu povedať.

RužA13.7.2017
 

Měli něco dohodnuté a Jozefína jim to překazila zřejmě tím, že je "rozehnala domů".

Severína13.7.2017
 

Áno, Ruženka. Chceli sa vypytovať ľudí v sále na nové poznatky o vojne. Zbierať materiál pre Vojnovú kanceláriu.

Trocha som predbehla dej a dala som ti nápovedu. Uvidíš ďalej, postupne sa to bude odhaľovať. A možno aj zamotávať.

Severína10.7.2017
 

Ruženka, už nám začína kriminálna zápletka. Pomaly, ale iste. Teraz to bude zaujímavejšie, ako začiatok. To bolo len predstavovanie hlavných aktérov príbehu.

Ruža10.7.2017
 

No a je to tady, bude se kombinovat, hlídat, dedukovat...uvidíme

Ruža4.7.2017
 

Jen aby Josefína vydržela s tím chováním, myslím, že na mylorda nejvíc platí to, že se ho nebojí a je upřímná.

Severína4.7.2017
 

Áno, Ruženka, Jozefína je odvážna a ešte viac bude. Dozvie sa, že niečo s priateľmi majú za lubom a ona sa pustí do pátrania.

Prezradila som ti asi veľa, ale chcela som, aby som vyburcovala tvoju zvedavosť. Teraz to už začína naberať na obrátkach, veď uvidíš. Ona nás ešte pekne prekvapí. Na to, že má len 20 rokov je statočná.

Ruženka, aj ja som včera čítala tvoj - Nový domov. Čakala som na odstavec, kde sa jednalo o Hane. A teraz už len čakať, ako sa rozhodnú, či kúpia ten dom, alebo to nechajú tak. Lebo, ako ho kúpia tak sa určite nevyhnú problémom. Som zvedavá aj na svadbu Dany.

Ruža1.7.2017
 

Fakt je, když komunikace mezi lidmi není upřímná, těžko se sbližují. Asi jim to chvíli potrvá, možná to dítě je sblíží spíš než oni sami by si troufli.

Severína2.7.2017
 

Máš pravdu, Ruženka, keď dvaja ľudia k sebe z nejakého dôvodu nechcú nájsť cestu k sebe tak je potom všetka snaha zbytočná.

Ale uvidíme, možno naozaj malá Matilda pomôže rodičom, aby sa zblížili, alebo možno niečo iné? Ktovie?

Erika30.6.2017
 

Milá Severínko, konečně jsem si v klidu přečetla všech 23 kapitol tvého nového románu. Jsem moc ráda, že jsi opět zvolila historické prostředí, protože to ti jde na jedničku. Postava Jozefíny je úplně jiná než tvoje ostatní, umírněná, rozumná, se smyslem pro humor, prostě sympatická. Moc mě baví sbližování ústředních dvojic ve tvých románech - nejdříve se nenávidí, hašteří, a pak je z toho láska. Tentokrát jsi nerozehrála silnější vedlejší linie jako např. u Léčitelky zvířecích duší, opět se spíše zaměřuješ na ústřední dvojici a jejich sblížení, ale to vůbec nevadí. I když je tu nějaký náznak s románkem mezi Robertem a Clarou, i postava babičky Matildy, kterou Danson nemůže vystát. Samozřejmě také předpokládám, že budeme poodhalovat zákulisí Jozefínina skoku do Temže. Na začátku jsem si také říkala, že Danson musí být blázen, když si vezme neznámou a evidentně psychicky narušenou ženu do domu a svěří jí své dítě, ale jak ho s dalšími kapitolami blíže poznáváme, tak mi to k němu docela sedí a chápu, proč neměl chuť hledat žádnou nevěstu. Jsem moc zvědavá, jakým směrem se tvůj román bude ubírat a určitě budu číst dál, protože mě tvoje příběhy nesmírně baví.

Severína30.6.2017
 

Som rada, že prestávka v pridávaní kapitol poslúžila aj na to, aby tí, čo nestihli prísť k poslednej kapitole, dohnali čas.

Erika, u teba ma to teší zvlášť, že si si dala námahu a došla až po 23. kapitolu.

Uvediem len na pravú mieru to, že Matilda je dcéra lorda Dansona a nevlastná dcéra Jozefíny. Svokra a babička, ktorú nechce pustiť Danson k svojej dcére sa volá Henrieta. Píšem to len pre objasnenie. Viem, že niekedy je ťažké zorientovať sa v menách, keď ich je viac.

Teraz sme ešte len na začiatku, tých kapitol bude viac. Nebude tam len jedna dejová línia. Druhá, vedľajšia dejová línia bude vzťah Roberta, Clary, správne si to postrehla. Ale aj manželstvo Sáry a Edwarda. A ako som naznačila vyvinie sa aj malá detektívna zápletka.

Som rada, Erika, že rozmýšľaš, čo bude dopredu. Teší ma to. To je znak, že ťa to zaujíma. Áno, priznávam tento príbeh sa trocha líši od ostatných. Je to aj zámer, aby všetko nebolo rovnaké, ako cez kopírak. Preto vymýšľam nové osoby, ich povahy, postavenia, snažím sa zaujať vás, mojich čitateľov.

Ruža28.6.2017
 

TaK jsem se dočkala, ani to tak dlouho netrvalo.

Severína28.6.2017
 

Ruženka, stále ešte mám dovolenku, hoci som už doma. Vlastne ani doma nie som, lebo od rána chodíme na kúpalisko. Dnes som na teba veľmi myslela. Boli sme na Podhájskej - termálne kúpalisko, kde sa liečia poruchy pohybového ústrojenstva a dýchacie cesty.

Bolo tam veľmi veľa ľudí v tvojom veku a hlavne z Čiech a Moravy. Dokonca som sa tam s jednou pani spriatelia. Predstavila som si tam teba a seba, ako by sme si to užívali a potom jedna druhú natierali pleťovým mliekom. Ja som už čierna, ako murínko.

Ruža22.6.2017
 

Severínko, tak to je škoda. Těšila jsem se na to, jak bude čelit výpadům manžela-nemanžela a nyní mám čekat. Ale co, nedá se nic dělat, dovolenku si užij a vrať se spokojená.

Severína27.6.2017
 

Ruženka, už sme späť, ale ešte pokračujeme v dovolenke u nás doma. Takže pridávanie kapitol ešte nebude pravidelné každý deň. Ale od budúceho týždňa sa budem snažiť, aby som bola zas poriadna.

Severína22.6.2017
 

Chcela by som vám povedať, že táto kapitola je tento týždeň posledná a možno aj na budúci, lebo odchádzam na dovolenku.

Samozrejme, potom vás zasa srdečne pozývam sledovať osud Jozefíny a jej večne sa hnevajúceho manžela.

Lucie Kantorová12.6.2017
 

Milá Severíno, tak jsem se konečně dostala k Vašemu novému dílu. Velmi jsem se na něj těšila, a ani tentokrát jste mě nezklamala.

V první kapitole jsem se napřed pozastavovala nad uvažováním lorda. Opravdu by si nějaký muž, i když v takové situaci, odvedl domů ženu, která se zrovna pokusila o sebevraždu? Vůbec ji neznal, ani o ni nic nevěděl. To, že se pokusila o sebevraždu, přece naznačovalo, že může být psychicky labilní, a nechat s takovou osobou své jediné dítě... Spíš jsem si říkala, že by se oženil se ženou, která se mu jako jediná z jeho okruhu známých zdála aspoň trochu přijatelná. Vždyť v té době se každá žena chtěla provdat za bohatého muže a udělala by to ve vteřině. Ale samozřejmě jsem za chvíli pochopila, o čem chcete psát, a nápad jako takový se mi zalíbil. Takže jsem své původní pozastavování zavrhla a řekla si, že každý muž je originál, stejně tak jako každá žena, a přistoupila na Vaši hru. :-)

Jozefína se jeví jako pokorná, milá, uvědomělá a obětavá žena, doufám však, že v budoucnu nebude pořád tak kolem lorda skákat, jak on si zrovna pískne, a taky se trochu víc projeví. Lorda jste prozatím popsala také dobře, působí prozatím jako nerudný muž, což ovšem je pochopitelné. Je to opravdu zajímavá dvojice a jsem zvědavá, jak se budou ve svém manželství poznávat a vyvíjet. Čeká je určitě spousta překážek a také se spolu musí naučit vycházet.

Severíno, psát určitě umíte, Vaše příběhy jsou něžné, příjemné a na odpočinkové čtení přímo ideální. Chtěla jsem se Vás zeptat, už máte nějaký svůj příběh i v knižní podobě?

Severína.12.6.2017
 

Lucka, viem, že začiatok sa môže javiť ako zvláštny. Aj sestra mi hovorila, keď to čítala, že jej zas vadí, že mu hneď povedala svoje meno, keď sa naň pýtal. Že to proste ľudia nerobia. Lenže som si povedala, že sklamaný a zúfalý ľudia robia zúfalé skutky. Nikto z nás nevie, ako by sa on sám zachoval v takej chvíli, čo by sme urobili.

Samozrejme, trocha tam zapracovala aj moja fantázia. Keď budete čítať ďalej tak možno pochopíte, prečo bol taký začiatok. Môžem prezradiť, že tam bude zas trocha z detektívnej zápletky. Pomaly sa to začne zamotávať, teraz som len predstavovala hlavných aktérov príbehu. Nechcela som ich predstaviť formou rozprávača, ale ukázať ich v reálnej podobe, aby každý odhadol, pochopil ich povahy, konanie.

Či mi už vyšiel nejaký príbeh? Poviedky - áno a veľa presné číslo neviem, ale odhadnem, možno - 50? Mala som ich uverejnené v časopisoch, ženských, vo viacerých. Ja som dokázala za jeden deň v robote napísať jednu poviedku, alebo za dva dni. Budete sa čudovať, že v robote? Mala som živnosť, čiže ja som si zadeľovala čas, keď som nemala práve robotu, tak som písala. Ja som robila denne 10 hodín a viac. Preto som mala čas na písanie.

Román mám v knižnej podobe len jeden, ktorý som si financovala sama a darovala som ho sestre, lebo to bol výňatok z jej života. dala som mu názov - Radšej neskoro ako nikdy. Samozrejme, že som to upravila, pridala som k tomu druhú dejovú líniu, aby to nebolo stále len o jednom. Bol to príbeh o láske, sklamaní, nevere, ľudskej bolesti a nakoniec smrti. Muž - pre svoju lásku k alkoholu, nepozerá na rodinu, na svojich blízkych, rodičoch, proste ide za svojím a nedokáže odolať alkoholu, ani za cenu toho, že mu je povedané, že keď bude takto pokračovať, nevyhne sa smrti, lebo pečeň má už tak poškodenú, že mu ostáva len niekoľko mesiacov života. Ale keby šiel na liečenie a prestal piť, jeho pečeň sa obnoví, aj keď nie možno celkom, ale pár rokov života by ešte mal. On sa rozhodol pre prvú variantu. Piť neprestal. Lenže to nie je celé. Smrť a hotovo. K tomu sa pridružili aj ostatné choroby, ktoré z toho vyplývajú. Umieranie to bolo pomalé a bolestivé. A zatiaľ jeho žena, čo? Je mladá, pekná, ambiciózna, úspešná... Stretne muža a zamiluje sa. Skrátim to. Nakoniec sa ocitne pred otázkou. Ostať s mužom, ktorý je silný alkoholik a umiera, alebo všetko zahodiť aj lásku dcéry a ísť za hlasom svojho srdca? Prezradím vám to, rozhodla sa pre manžela. Ostala pri ňom až do smrti, obetovala sa pre rodinu.

Dala som to čítať len sestre, lebo to sa podobalo na jej život. Prosila ma, aby som to nikde nezverejňovala, lebo ona je dosť verejne známa a niekto by si to mohol spojiť s ňou. Tak ho mám uložený v počítači. Niekedy si ho čítam sama pre seba a plačem. Lebo aj ona hovorila, že keď to čítala tak pri tom veľmi plakala.

Potom ešte jeden román ten sa volal - Vôňa ruží. Mal dva diely, bol dosť obsiahly. Mala som ho uverejnený na slovenskom Mt. Mal dosť veľký úspech. Dokonca ma oslovili z vydavateľstva. Ale práve v tom čase mi niekto napísal nakoniec komentár, že je to k ničomu, že sú to len také babské povedačky. Tak som sa nahnevala, že som všetko odmietla, celý som ho vymazala z počítača a povedala som, že už nebudem písať. Trvalo to asi pol roka. Potom som sa pomaly k písaniu vrátila. Bol to historický príbeh z Francúzska. Z obdobia Veľkej francúzskej revolúcie.

Ale som sa rozpísala, chcela som odpovedať na vašu otázku trocha obšírnejšie, nie len jednou, alebo dvoma vetami.

Viete, Lucka, ja mám už 52 rokov a píšem, možno od 10 rokoch s prestávkami. Ale zo začiatku to boli len také pokusy. Veľa chýb, nedostatkov, písané podobne tak, ako keď tu niektorí prezentujú svoje prvotiny. Nezáživné, písané formou rozprávania. Ale postupne som myslím si ja... sa zdokonaľovala a stále na sebe pracujem. Čítam teórie o písaní, prešla som aj knihy pani Dočekalovej, sú tam dobré rady. Odporučila by som to každému.

Lucie Kantorová14.6.2017
 

Severíno, číst dál určitě budu. Je mi jasné, že tohle je takový začátek, poznávání postav, což se mi osobně moc líbí.

Myslela jsem si, že o Vaše testy bude zájem. A k tolika uveřejněným povídkám mohu jen gratulovat, to už by vydalo na hezký povídkový soubor :-). Škoda, že Vaše sestra nechce, abyste příběh publikovala veřejně. Vypadá zajímavě, ale chápu, soukromí je soukromí.

Vždycky se najde plno lidí, kteří daný text zkritizují a nebude se jim vůbec líbit. Sto lidí, sto názorů a je to tak i dobře. Každý si vybírá, co je mu blízké a co se mu líbí... Škoda, že jste ten román vymazala a už ho nemáte. Určitě bych nebyla sama, která by si ho v knihkupectví nebo na internetu koupila. Ale je dobře, že jste se po takovém komentáři (úplně Vám rozumím, měla jsem to podobně) zase vzchopila a začala zase psát. Byla by totiž škoda, kdybyste přestala.

Jinak děkuji za Vaši odpověď a těším se na další kapitoly.

Severína14.6.2017
 

Viete, Lucka,veľa ľudí ma prehováralo, aby som ten román - Vôňa ruží, znova obnovila. Ale ja ho nemám už ani v počítaču. Musela by som hľadať znova podklady v diári a v pamäti. Lebo vtedy som si do zápisníka písala len niektoré kapitoly, nie všetky. Bola by to úmorná robota. Musím povedať, že aj Erika ma prehovárala viackrát. Lebo som jej z toho poslala ukážky. S odstupom času to možno aj teraz ľutujem, že som sa dala tak veľmi strhnúť človekom, ktorý možno v živote nikdy nič nenapísal, len ho baví rýpať do ľudí a písať komentáre, ktoré majú len jediný účel. Človeka úplne zdeptať. Veľmi by ma zaujímalo prečo to robí. Nehovorím, že som tiež nenapísala záporné komentáre, ale vždy to malo svoje opodstatnenie. Nikdy som nepochovala, len som poradila a ukázala kadiaľ vedie cesta. A ostatné bolo už na danom človeku, ako sa rozhodne.

Lenže toto bola jasná provokácie. Chcela som to obnoviť aj kvôli tomu, aby posúdili aj iní čitatelia ako sa mi to vydarilo, alebo nie. Úplne nezaujatí, nestranní. Chápete? Premýšľala som nad tým. Boli to dva diely, každý mal vyše sto kapitol. Robila so to vyše roka. A teraz zase to mám dávať ďalší rok dohromady?

No to je otázka. Možno keď budem na dôchodku, to je ešte zopár rokov, tak sa znova do toho dám.

Ruža7.6.2017
 

Věř tomu, že to nevydržím a budu možná "napovídat", dedukovat. Nyní to tak trochu tipuji na Claru, zřejmě cítí k Arturovi poněkud víc. No, uvidíme, jen piš.

Severína7.6.2017
 

Ruženka, budeš prekvapená. Všetko sa bude vyvíjať trocha inak, keď Artúr vstane z postele. Zažijeme nie jedno prekvapenie.

Ruža7.6.2017
 

To očekávám, jen tak provokuji, čekám, jestli něco prozradíš, ale věřím tomu, že to stejně zamotáš po svém. Počkám si, jsi pilnější a dáváš kapitolky častěji. Najdu si chvilku na čtení.

Severína8.6.2017
 

Ruženka, ja mám tento mesiac dovolenku. Tak mám času dosť. Som sama doma, tak preto teraz toľko pridávam, píšem, čítam a komentujem. Nie, že by som nemala robotu, ale baví ma to robiť. Keď sa skončí dovolenka tak zase budem unavená pracujúca.

Severína6.6.2017
 

Drahí priatelia. Pridala som dnes ôsmu kapitolu, viem, že to nie je ešte veľa, ale bola by som rada, keby ste mi napísali postrehy, pocity, ktoré zatiaľ máte z tohto môjho nového príbehu.

Ako sa vám javí Jozefína a ako jej manžel Artúr. Budem veľmi rada.

Ruža7.6.2017
 

Severínko, tak jsem přečetla v jednom zátahu všech 8 kapitol a musím říci, že se mi to líbí. Lady je a doufám, že zůstane vtipnou, mladou paní, dobrou maminkou děvčátku a dostane lepší povahové rysy i z manžela. Uvidíme, jak se sblíží. Dobře jsi to napsala a snad nebudou moc velké potíže.Těším se na pokračování.

Severína7.6.2017
 

Ruženka, ,,potíže" budú. Inak to predsa nejde. Dokonca sľubujem zase aj detektívnu zápletku. Ale tá príde trocha neskôr. Teraz ich len spoznávame. Priestor dostane aj malá slečna.

Som rada, že si zasa začala čítať. Naozaj, veľmi rada.

Severína7.6.2017
 

Teraz ma napadlo, Ruženka, aké dedukcie vymyslíš, pri tej detektívnej zápletke. Veľmi ma to minule bavilo, keď si dopredu písala, čo sa asi stane. Bolo to zaujímavé. A nakoniec som ťa aj tak prekvapila, úplne niečím novým, čo si nečakala. Preto sa teším na tvoje konšpirácie a či sa vyplnia, tak na to si musíme počkať.

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Severína

SAM_2487.JPG
O mně

Mám už päťdesiat dva rokov. Ten ďalší rok mi pribudol práve teraz, prvého decembra. Som zas o rok staršia. Viem, je to už dosť, ale i napriek tomu si ten vek užívam. Venujem sa celý život literatúre. Čítam každý deň. Napísala som už niekoľko románov, poviedok. Poviedky som mala publikované vo viacerých časopisoch. Milujem ,,sladké romány," ale len tie, ktoré niečo čitateľovi povedia, poučia ho, aby aj on sám v reálnom živote neopakoval chyby, hoci len vymyslených postáv príbehu. Tak isto si rada prečítam historické romány a detektívky.
Píšem hlavne pre svoju radosť a potešenie. Obľubujem snívanie s otvorenými očami. Vtedy som v inom svete a môžem byť kýmkoľvek a kdekoľvek. Ten pocit je proste úžasný!

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •