IKAR CZIKAR CZ

Také se děj vaší knihy odehrává v zahraničí? Celkový počet komentářů: 12
 

Dnes má slovo Adhara. Zamýšlí se nad používáním zahraničních lokací ve slovenské literatuře.

 

Zahraničné prostredie u začínajúcich autorov

 

Chcem sa vyjadriť k problému, ktorá ma sprevádza už od začiatkov môjho písania a z času na čas o ňom opakovane prebiehajú búrlivé diskusie na internete. Tým problémom je použitie zahraničných mien postáv a vo všeobecnosti zahraničného prostredia v literárnych dielach. Vlastne by som slovo „problém“ mala dať do úvodzoviek, pretože ja sama vo voľbe prostredia nijaký problém nevidím, na rozdiel od mnohých prevažne starších čitateľov, kritikov či redaktorov. Nechápem ich neraz dosť búrlivé odmietanie skutočnosti, že moji hrdinovia sú vo väčšine prípadov amerického pôvodu.


V tejto úvahe budem spomínať Slovensko, ale verím, na základe diel a komentárov, ktoré som čítala tu na českom mámtalente, že táto otázka sa rovnako týka aj českých autorov. Nejeden použil vo svojich dielach zahraničné mená a nejednému to už bolo vytknuté.


Keď sa ma niekto spýta, prečo anglické mená, vždy zostanem trochu zarazená – skutočná odpoveď na túto otázku totiž znie, pretože k tej postave patria. Postava sa mi zjaví ako hotový subjekt s určitým vzhľadom, povahou, minulosťou a väčšinou tiež s menom. Meno je k postave pripojené práve tak pevne, ako jej charakter a jej úloha v deji. Odtrhnutie mena od postavy by malo rovnaký efekt, ako keby sme jej odtrhli hlavu. Postava, ktorej odoberiem jej pravé meno, vo mne vnútorne odumiera, nie je schopná so mnou ďalej komunikovať, stráca sa všetka jej spontánnosť, individualita a tým samozrejme aj moja schopnosť ju presvedčivo opisovať. Nad príčinami, prečo sú tie mená anglické, len tápam a už vôbec netuším, ako by sa to dalo zmeniť. Jednoducho tak inšpirácia funguje, aspoň v mojom prípade. Môže sa vám to nepáčiť, môžete sa pýtať prečo, ale nič tým nedosiahnete. A v neposlednom rade – ja nemám dôvod pokúšať sa to meniť, pretože na to nevidím jediný rozumný dôvod. Osobný vkus, zaujatie a predsudky redaktorov nie sú rozumným dôvodom.


Bohužiaľ pre väčšinu ľudí, dokonca aj z odboru, je veľmi ťažké pochopiť, ako funguje inšpirácia. Pre tých mám pripravenú hromadu iných argumentov, ktoré sa pre toto tvrdenie dajú nájsť. Predovšetkým si treba uvedomiť, že Slovensko je malá krajina s obmedzenými možnosťami. Nemáme tu obrovské pláne, v ktorých sa môže niečo skrývať, lesy, v ktorých dokážete blúdiť aj celé týždne bez toho, aby ste našli pomoc, nemáme more. Ako scifistka veľmi často argmentujem tým, že Slovensko nemá kozmodróm a nemá ani geografické podmienky na jeho stavbu, ak by sme aj úplne opomenuli tie ekonomické. Znamená to však, že všetky tieto druhy prostredia treba slovenským autorom zakázať? Ale prečo? Prečo by človek musel byť obmedzovaný miestom svojho narodenia, svojou národnosťou v niečom, čo chce robiť? Nie je takéto obmedzovanie náhodou diskrimináciou?


Častým argumentom je aj to, že slovenský autor zahraničné prostredie nepozná. Tento argument vznesený v recenziách diel na literárnych serveroch však veľakrát nebýva podložený nijakým konkrétnym príkladom. Hodnotiteľ jednoducho napíše niečo v zmysle, že autor by nemal používať zahraničné prostredie, pretože sa môže dopúšťať chýb. Je samozrejmé, že autor, ktorý siahne po zahraničnom prostredí, má mať toto prostredie dobre naštudované. Pokiaľ ale niekto tvrdí, že autor nepozná prostredie dostatočne, nech to konkretizuje, inak sú to len výkriky do tmy.


V ohľade znalosti prostredia mi nedá nespomenúť ďalšiu vec. Autor často nemá možnosť získať osobnú skúsenosť so zahraničným prostredím, hoci si ho dôkladne naštuduje a práve chýbajúca osobná skúsenosť býva občas výčitkou zo strany hodnotiteľa. Pokiaľ je však toto naozaj dobrý argument, tak prečo ho vzťahovať len na prostredie, prečo ho neaplikovať všeobecne? V takom prípade by sme museli ženským autorkám zakázať vykresľovať vnútorný život mužských postáv a mužským autorom vnútorný život žien – veď predsa nemajú osobnú skúsenosť, čo už oni o tom môžu vedieť? Autor by mal tiež vytvárať len postavy v svojom alebo nižšom veku, keďže myslenie starších ľudí odžité nemá a napríklad mágia, nadprirodzené bytosti či medzihviezdne kozmické lety by museli byť v literatúre úplne zakázané. Iste uznáte, že to je nezmysel – v každej krásnej literatúre sa nájdu miesta, kde autorove osobné skúsenosti nepostačovali a musel sa riadiť informáciami z druhej ruky, vlastnou logikou a fantáziou. Faktom je aj to, že nie každý má na to, aby nezažité zvládol vykresliť presvedčivo. Ale automaticky dopredu predpokladať, že to autor nezvládol, nemá s objektívnym hodnotením nič spoločné. Okrem toho, pre mňa osobne práve zahraničné prostredie – pri dobrých znalostiach a spracovaní, samozrejme – uveriteľnosť príbehu zvyšuje a to najmä pokiaľ ide o nadprirodzené či vedeckofantastické prvky. Je pre mňa naozaj namáhavé si predstaviť, že v tomto malom domáckom štáte, ktorý poznám, by sa mohlo diať čosi také neuveriteľné a veľkolepé. Kdežto vo vzdialenej, veľkej a neľahko dostupnej krajine sa mi to predstavuje omnoho ľahšie. Množstvo kníh, ktoré píšu o neuveriteľných udalostiach v USA a takmer žiadna literatúra, ktorá by nadprirodzené dianie umiestnila na Slovensko, ešte umocňuje dojem, že Spojené štáty sú tá „krajina divov“, v ktorej je takéto dianie pravdepodobnejšie.


Zaujímavé je tiež, že u mnohých ľudí je averzia namierená prednostne proti USA. I keď sa nájde aj veľa výčitiek voči zahraničiu všeobecne – s výhradami som sa stretla dokonca aj v prípadoch, že hrdina bol Slovák a príbeh sa odohrával z časti na Slovensku, no stačilo, aby postava za hranice vystrčila čo i len nos, a už to bolo v očiach kritikov zle. Ale mám tiež osobnú skúsenosť s výčitkou voči amerického prostrediu v románe, kde väčšina deja prebiehala v Rusku a Kazachstane, len menšia časť v USA. Východné krajiny sa však v hodnotení nespomínali, vytknuté boli len Spojené štáty.


Veľakrát sa tiež stretávam s obvinením – a toto už v žiadnom prípade nemožno považovať za objektívny argument – že som zbláznená za americkou kultúrou a pohŕdam svojou vlasťou. Je to ale iba mýlenie si pojmov s dojmami. Mám rada Slovensko a o jeho kultúre viem myslím dosť. Nikdy by som nechcela žiť inde. To však nič nemení na fakte, že Slovensko ma literárne neinšpiruje. Inšpirácia nie je vec vedomého rozhodnutia, nie je to niečo, k čomu sa dá prinútiť alebo ju niekomu rozkázať. Je to podobné, ako keď vás niekto sexuálne nevzrušuje, s tým tiež veľa nenarobíte. Dôvody, prečo ma rodná krajina v tomto smere necháva chladnou, sa dajú len domýšľať. Je pravda, že od začiatku puberty som veľa pôvodnej literatúry neprečítala. To však nemá nič spoločné s národnosťou jej autorov. Nesadli mi skrátka tématicky ani spracovaním, nezaoberajú sa otázkami, ktoré zaujímajú mňa a v mojom ťažiskovom žánri hard sci-fi vzniklo, presnejšie bolo na Slovensku vydaných len naozaj málo diel. Nezaujatie v tomto smere však nie je moja chyba. Nemáte právo mi vyčítať môj vkus a môj (ne)záujem o nič viac, ako nemáte právo mi vyčítať, že mám modré oči.


Možno by sa našli techniky, ako absenciu inšpirácie obísť a „nasilu“ vytvoriť román so slovenskými postavami, aby som sa v tomto ohľade vyhla odmietaniu zo strany vydavateľstiev. Myslím však, že neprirodzenosť takýchto posplietancov by sa niekde prejavila a keby aj nie, nemám dôvod uzatvárať s literatúrou takéto „manželstvo z rozumu“. Pretože tak, ako prevažná väčšina autorov, ja nepíšem preto, aby som bola publikovaná za každú cenu, ale preto, aby som cítila spokojnosť – a tento cieľ by „manželstvo z rozumu“ nenaplnilo. A myslím, že tak, ako sa v našich končinách v porovnaní s minulosťou už upustilo od manželstiev bez lásky a pristúpilo k slobode voľby partnera, tak by sa malo pristupovať aj k slobode voľby prostredia.

 

Co najdete na profilu - Adhara?

 

LEN PRE SVOJE DETI - Poviedka na pokračovanie. Skôr psychologický príbeh, než sci-fi. Idylické prostredie zrodí nezmyselnú tragédiu. O panike matiek, ktorá je napokon aj tak iba obrazom ich bezmocnosti

 

HARRET A HVIEZDA - Odnímateľný fragment z môjho prvého sci-fi románu. Epizóda z prostredia fiktívnej planéty. Zamračené nebo, suchá, neúrodná zem, primitívne obyvateľstvo a jedno obrovské tajomstvo...

 

SCÉNA Z ROMÁNU TRISÍC KELVINOV - Niekoľko ucelených úryvkov ako ochutnávka z románu. Keďže sú písané z pohľadu novej postavy, nie je (až tak) potrebné poznať súvislosti...

 

Osem hviezd Veľkého voza - Kam až človek môže zájsť z pocitu viny a pri hľadaní pravdy?

 

 



Komentáře

Lotty29.4.2012
 

Osobně nemám problém s tím, v jaké lokaci se příběh odehrává. Buď mi příběh sedne a knihu dočtu,
a nebo knihu odložím.
Sama tvořím příběh (už několik let), jehož jedna část se odehrává v Íráku. Vlastně i proto
má moje hrdinka írácké jméno (překvapivě), i když je fakt, že to křestní (Tessira), jsem
si vymyslela sama. Nevím ani, jestli takové doopravdy existuje. Pokud bych mohla rozšířit
problematiku cizích jmen, tak moji oba dva hlavní hrdinové mají cca 4 jména. Pokud bych je
sem mohla uvést, tak se moje postavy jmenují takto:
- Dr. Tessira Aman ar-Raahman, což mi zní mnohem lépe než původní verze tohoto jména Tessira Blakeová
- Samuel John Abraham Halloran [Samuel Džon Ibraim Halloran]

Takže asi tak.

Monika Dvořáková25.4.2012
 

Podle mě je hlavní, aby cokoli, co je použito v knize nebylo samoúčelné. Vždycky by to mělo mít rozumný důvod, viz třeba Vaše argumentace v zamyšlení, a pak už záleží čistě na autorovi, jak se s tím popasuje. Když má dobře nastudováno, je přece úplně jedno, jestli se jedná o americké reálie, nebo o prostředí psychiatrické léčebny - tu si taky musí většina spisovatelů poctivě nastudovat, aniž by se předpokládalo, že byli jejími chovanci, když o tom píšou knihu:-))
Na druhou stranu John Coffemaker, rodák z Horní dolní z okresu Česká Třebová by rozhodně nepůsobil věrohodně na nikoho... leda by měl šílenou matku, která by nějak podstatně ovlivňovala celý děj. A vida! Už to není samoúčelné ani trochu, i když to tak na začátku vypadalo.
Když čtu, tak mě vždycky zajímá příběh a ne to, jaké národnosti je autor.
Já se momentálně pokouším o pravý opak. Píšu fantasy příběh, který jsem tvrdošíjně (alespoň jeho počátek) zasadila do českého prostředí současnosti, se všemi jeho reáliemi. Přece kvůli tomu nebudu jezdit až do Ameriky, když máme v Čechách tolik tajemna:-D
Každému, co jeho jest:-)

Veronika B.25.4.2012
 

Ale já třeba také nedokážu psát v tomto prostředí. Nevím proč, ale já zkrátka raději píšu jinde, patří to k tomu. Momentálně sdílím tvůj názor.

Adhara25.4.2012
 

Keď si tak čítam tie reakcie, podľa ktorých nikomu nevadí zahraničné prostredie, zaujíma ma, kde sú tí „rejpaly“ teraz. :-)

Monika Dvořáková25.4.2012
 

Možná to bude tím, že tady reagují hlavně autoři, nebo potenciální autoři a ti holt, z principu nemají problém, protože vnitřní zákonitosti vedoucí k výběru toho, či onoho prostředí vidí z také z té druhé strany:-D

Lenka.B25.4.2012
 

Co se mě týká, tak já si nelámu hlavu s tím, jestli se můj příběh odehrává v ČR nebo USA. Snažím se to napsat tak, aby si prostě každý čtenář mohl představit, že se děj odehrává kdekoli, třeba i v jeho městě:D A co se týká jmen, tak já rozhodně, asi jako jedna z mála, tíhnu k těm českým. Nebo takovým, které jsou uvěřitelné jak u nás tak zahraničí. Pokud si to vysloveně příběh nežádá, tak se naopak cizím jménům i názvům, vyhýbám. Ale řekla bych, že to věc vkusu. Každému je bližší něco jiného:)

Leeas25.4.2012
 

Stručně a jasně. Na zasazení příběhu mi nesejde. Sama jsem svůj zasadila do Velké Británie a za patriota se dál považuju a v knize se o naší zemičce nebojím zmínit. Jsou knihy, jimž právě zahraniční prostředí prospělo, přestože je napsali Češi. Kdo se líp popere s rodnou hroudou, nemám s tím taky problém. Špičky české fantasy to dovedou, naopak u prvotin jsem občas z děje v českém prostředí na rozpacích. Jde o příběh a umění autora, nikoliv o jazyk, národnost a zemi.

Ivya25.4.2012
 

Už jsem nedávno někde jinde psala svůj názor na tenhle \"problém\", tak ho sem hodím taky ;)

Od jisté chvíle nerada čtu knihy odehrávající se u nás.

Nedokáži se u nich odreagovat. Jakmile narazím na postavu, která se jmenuje stejně jako někdo, koho znám, pořád myšlenkami odbíhám jinam a dost často mi to je i nepříjemné. Já se chci v knize ztratit.

Sama se i pokouším něco napsat a, i když je to asi už trapné, příběh se odehrává v USA. USA je pro mne dostatečně \'exotickou\', nedosažitelnou zemí, ale zároveň se velmi podobá zdejšímu prostředí.
Nehledě na to, že pokud bych příběh zasadila do ČR, musela bych čelit otázkám, proč jsem tu či onu postavu pojmenovala tak a tak, a jestli to náhodou není narážka na někoho... :/

Adhara25.4.2012
 

Toto myšlienkové odbiehanie pri zhodách mien sa deje aj mne. Bohužiaľ, nielen pri čítaní domácej tvorby (tú napokon ani veľmi nečítam, ako spomínam aj v článku – keď už, tak skôr českú), ale aj vtedy, keď sa zhodou okolností objaví v knihe, ktorú práve čítam, meno nejakej postay z knihy, ktorú som čítala predtým. V takých prípadoch mávam veľký problém „prepnúť“ na fakt, že teraz sa pod tým menom už skrýva iná osobnosť – neustále sa mi tam tlačí tá pôvodná postava a rozdiely v ich povahách ma dráždia.

Tayger25.4.2012
 

Už je to sice hodně dlouho, ale četl jsem povídku v Ikarii, kde se děj odehrával v ČR. Autor si zde vyhrál s myšlenkou, jak se Němci dobývají do nově utvořeného státu za účelem objednat si v jedné z restauraci hovězí.
Takže inspiraci lze nalézt v pohodě i v našem prostředí. Já sám mám pár nápadů, které by se dali rozvést.
Dále, samotný Čapek si klidně roztahal děj svých povídek po celém světě a jména postav také různě prokresloval prostředím, ve kterých se nacházely, takže výtka ohledně postav ze zahraničí je až absurdní.
Pokud jde o USA a zaujatost čtenářů vůči nim, také bych to nebral na moc velkou váhu. Pokud by se příběh měl odehrávat v blízké budoucnosti, je dost pravděpodobné, že jen tato země bude dostatečně vyspělá a bude mít dostatečné zdroje na to, aby to trochu fungovalo i v představách čtenářů. Tak například těžko bychom psali o osídlování Marsu Rusmi, nebo nedej bože Slováky, už ta myšlenka je absurdní. Nicméně pokud by si s tím dobře autor vyhrál, klidně by se to v knize stát mohlo.

Když to celé tedy shrnu. Nechápu, proč se něco takového řeší. Pokud jsou výtky ohledně detailů z reality, lze to pomalu ignorovat, protože ty výtky na autora směřuje jen niterné procento z celé čtenářské obce. Z tohoto hlediska je paradoxně zahraničí dobrou volbou, protože si lze zvolit prostředí, které u nás nenajdete a nebudou vám moci za to sypat popel na hlavu, když si nebudete vědoma, že u té křižovatky, kde se odehrává střet dvou válčících frakcí, stojí sto let stará lípa. :-D
Takže ten dlouhý proslov je trochu zbytečný, stejně jako to téma. Divím se, že se někdo tím trápí nebo zabývá, vždyť podstatné není jak se postava jmenuje, ani kde žije, ale především, zda její charakter dobře v příběhu funguje. S žít se s postavou můžete, i když nevyrůstala někde za rohem. :-)

Adhara25.4.2012
 

Súhlasím so všetkým, čo píšete. Aj mne samotnej pripadá zbytočné niečo také riešiť, neustále ma prekvapuje, že mi to ľudia vyčítajú. Ale skutočne to tak je – keď si pozriete hodnotenia diel na slovenskom Mámtalente, takmer u každého, ktoré sa odohrávalo v zahraničnom prostredí, mal hodnotiteľ s daným prostredím problém. K napísaniu tohto článku ma podnietila ďalšia vášnivá internetová diskusia na tému zahraničných mien. Dokonca som bola odmietnutá dvoma vydavateľstvami z dôvodu, že dej je vsadený do zahraničného prostredia! Preto som cítila potrebu sa ozvať.
Ten paradox je dobrý postreh – áno, je výhoda, že zahraničné prostredie nikto z našincov osobne nepozná a nemôže v jeho opise nájsť odchýlky od reality. Ale len do tej doby, kým sa autor stane takým slávnym, že jeho knihy sa preložia do angličtiny a dorazia aj do USA – potom to už začne byť problém. :-)
A dĺžka preslovu, nuž... pôvodná verzia bola ešte dlhšia, toto je už skresané. Ja sa skrátka neviem vyjadrovať stručne, možno aj preto ma to oveľa viac tiahne k písaniu románov, ako poviedok...

Tayger25.4.2012
 

Ještě mě tak napadá, že je úplně jedno, jak nějakou věc ve své knize vylíčíte, pokud si na realitě nedáváte záležet. Je jedno, že ve skutečnosti na tom kopci, kde se odehraje souboj tisíciletí stojí rodinný domek s velkou zahradou. Ve vaší knize vám přeci nejde o rodinný domek, ale o souboj na vrcholku kopce při západu slunce. Je to takové to zbytečné reptání některých kritiků, kteří nevědí, co by vám vytkli, když už nejde vytknout nic jiného.
Myslím, že by mělo jít takové lidi odbít větou. Fajn, tak tam ten barák skutečně stojí, avšak v realitě mé knihy tam žádný barák prostě není, a je k tomu dobrý důvod, proč tam není.

Teď už zacházím trochu do krajností, avšak tak nějak to cítím. Vždyť každý přece říká, že když se mi to nelíbí, nemám to tedy ani číst, tak co nutí rejpaly číst knihu plnou nepřesností s realitou? Žeby v tom bylo přece jen něco více, než jen vygumovaný barák na kopci? :-D

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Autor

 

Náš tip

Čtivé, poutavé, zajímavé.
Doporučujeme i Vám!

 
 

Autoři

 

Hodnocení agentury

 

Mediální partneři projektu: