IKAR CZIKAR CZ

Malý hokejista. (Eva Mária Adamková)20.12.2018
 

0
 počet hodnocení: 0
přečtené 1151, Komentáře 2

 

Malý hokejista  Tajný lístok  Úvodná kapitola.

 

Ahojte som Michal, obyčajný chalan zo sídliska. Po prázdninách som sa stal žiakom 3.B a chcem vám porozprávať o tom, že škola nemusí byť vôbec nudná, nemusí byť pre vás strašiakom so zlými známkami. Môžete zažiť plno dobrodružstiev, alebo rozlúštiť záhadu. Ale hlavne vám chcem porozprávať o tom, aby ste si ako ja plnili sny a hlavne športovali :) Váš Michal.

 


             Bol koniec letných prázdnin, vôbec som nekričal od radosti, pretože čoskoro mala byť škola. Na druhej strane som sa aj máličko tešil na chalanov z triedy. Z dievčat iba na Dášku Čáranovú.
Doma už všetci vzdychali nech už konečne začne školský rok, lebo vraj nevedia, čo so mnou.

     Poobzeral som sa po izbe. Všetko bolo ako vždy. Hračky na svojom mieste, počítač zapnutý, posteľ rozhádzaná, len na písacom stole bola položená nová školská aktovka. Mama s otcom mi ju kúpili na dovolenke v Bibione. Boli sme tam prvý týždeň prázdnin. Tato povedal, že ako budúci žiak tretej B triedy, si zaslúžim novú tašku! Lebo moja stará aktovka, neónovo zelenej farby s obrázkom ježka, sa na tak veľkého chlapa vážne nehodí. Aktovku, ktorú som mal ešte ako prvák, som si obľúbil. Aj ježko sa mi veľmi páčil, ale otcovi som nechcel nič hovoriť. Mame som tajne pošepkal, že chcem radšej fotbalovú loptu, nič však nepomohlo.

Tašku mám doma! Tmavomodrej farby s motívom rakety z hviezdnych vojen. Jej zapínanie mi pripomínalo upírske zuby. Keby vedela hovoriť, každé ráno by sa vyškierala, že musím vstávať do školy! Futbalovú loptu som našťastie dostal od babky.

 

Po obede som zavolal najlepšiemu kamarátovi Janíčkovi, aby prišiel na ihrisko zahrať si fucík. Janko Tichý je spolužiak, kamarát aj sused. Verím, že tento školský rok budeme sedieť opäť v jednej lavici a učiť nás bude pani učiteľka Jankovičová. Žiadnu inú nechcem!

 

Janko prišiel na ihrisko v tričku s číslom desať a povedal, že je akože Lionel Messi. Ja som si nevedel vybrať, tiež som chcel byť Messi, ale ten bol Janíčkom nekompromisne obsadený.

     ,,Michal čumni, ide kopať veľký pán!" pýšil sa Janko a silno kopol do lopty. Lopta letela oblúkom ponad moju hlavu, dopadla na zem, odrazila sa a doskákala až pred bicykel pani poštárky. 

     ,,Dávajte pozor chlapci, no veď škola vás umravní!" povedala a pokračovala v krasojazde cez detské ihrisko.
     Janko sa zarehotal a uštipačne poznamenal:,,Nemá si skracovať tadiaľto cestu, baba!"

     ,,Sme v bezpečí len doma pri počítači!" dodal.

     ,,Mama tvrdí, že v rámci psychickej a fyzickej rovnováhy, musíme tráviť čas aj vonku!" oponoval som. Tej vete som sám príliš nerozumel. A často nerozumiem ani mamke, ale Janíček sa tváril, že ma dobre chápe. Mama je zdravotná sestra a vraj rozumie všetkému!

     ,,Je to pravda,"povedal Janko a pokračoval, ,,treba byť aj vonku, aj hrať počítačové hry a musíme ísť aj do tej hnusnej školy, aby sme neboli sprostí!"

     ,,Veru musíme!" súhlasil som.

     ,,Tešíš sa?" spýtal som sa.

     ,,Hmm teším, veď čo iné mi zostáva!" usmial sa Janko, on je ozajstný kamarát. Dohodli sme sa, že prvý školský deň pôjdeme spolu a vykročíme tou správnou nohou, to tiež hovorí mamka.
      
     Prvý školský deň som zazvonil pri dverách rodiny Tichej a čakal na Janíčka. Doprovod rodičov som tvrdohlavo odmietol. Školu máme blízko. Janíček išiel sám už minulý rok, do druhého ročníka. Veľmi som mu vtedy závidel, že je samostatný. Teraz sme išli spolu! Pred bytovkou som sa otočil a kývol otcovi. Oco stál na balkóne a bláznivo mi mával. Mama skoro ráno utekala do práce. Cítil som, že ma v polospánku pobozkala a šepla:,,Musíš mi všetko porozprávať."

 

     V triede nás vítala pani učiteľka Jankovičová. Bola veľmi milá a pekná. V kvetovaných šatách sa na všetkých usmievala. S Janíčkom sme si sadli do jednej lavice. Bola to tá istá lavica v rovnakej triede ako minulý školský rok, len na dverách sa zmenila číslica na trojku. Za nami sedela Dáška Čáranová s Ančou Krídlovou, bol som rád. Dáška sa mi páčila a Anča vedela vždy všetko.

     ,,Milí žiaci, moji zlatí," oslovila nás pani učiteľka a vysvetlovala, ,,než pôjdeme na školský dvor, vypočuť si príhovor pani riaditeľky, porozdávam vám hárky s rozvrhom hodín a informáciami pre rodičov, okrem toho príde pán Oravec, tréner futbalu, kto z chlapcov má záujem o tento šport...môže domov zobrať prihlášku."

Pozrela sa na malé, červené hodinky, ktoré mala na ruke a dodala: ,,Povieme si aj o ďalších krúžkoch a voľnočasových aktivitách, potom...no teraz pomaly prejdeme na školský dvor...rozvrh si nechajte v lavici...mobily vypnite, kto má!"
     Lavice a stoličky hlasno zahrkotali. Celá trieda šťebotala a decká nasledovali pani učiteľku. Než sme vyšli von, Janko sa ma spýtal:

     ,,Prihlásime sa na ten fucík?"

     ,,Ja neviem, vieš, chcel by som hrať hokej, ako tato!"

Janko ostal zaskočený. Na chodbe sme dobehli spolužiakov, ktorí sa ponáhlali na školský dvor. 

 

Príhovor riaditeľky som vôbec nevnímal. Tá ohromne hrubým hlasom hovorila do mikrofónu a prihovárala sa najmä prváčikom. Prváci stáli bokom so svojími pyšnými rodičmi, ktorí s nadšením všetko pozorovali a držali tých soplákov za ruky. Jedno dievčatko skrivilo ústa a bolo mu do plaču.

,,Pozri na tých sráčov," upozornil som Janka, ,,tuším sa boja!"

,,No my sme neboli takí zasratí!" prehlásil hrdo Janíček.

Dievčatka mi začalo byť aj ľúto. Pamätám si ako som ten svoj veľký prvácky deň, skoro utiekol späť do škôlky. Radšej som upriamil pozornosť na Dášku, ktorá v bledomodrom tričku s červenými srdiečkami pozorne počúvala riaditeľku a zakaždým, ak povedala niečo múdre, zatieskala. Dáša je naozaj veľmi pekná baba a chytrá, pomyslel som si. Pani riaditeľka nám zaželala úspešný školský rok a celá škola sa chaoticky vracala do tried.

,,Posadajte si prosím a utíšte sa!" vyzvala nás pani učiteľka. Janko si zoskladal svoj hárok papiera s rozvrhom hodín a schoval ho do vrecka. Dobrý nápad, pomyslel som si a pritiahol som papier k sebe, chcel som ho tiež zložiť, ale všimol som si, že nejaký dobrák mi naň žuvačkou prilepil lístok s odkazom. Opatrne som začal lístok odlepovať. No teda, ten papier mám dať podpísať našim a už je celý dogebrený od hnusnej žuvačky, zúril som v duchu. Na lístku bolo tlačeným písmom ceruzou napísané...MICHAL SI SOMÁR! NEVIEŠ TAJOMSTVO. PÁTRAJ! DAJ SI BACHA!   

Pozrel som sa na všetky strany triedy, ak by ma niekto špehoval, zákerník by bol hneď odhalený. Všetci ale uprene sledovali pani učiteľku, ktorá predstavila trénera futbalu. Pre lístok s odkazom som ani nezbadal, že vošiel.

                                          /pokračovanie/

 

Kapitola 1-1 z 14
hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

dadinka9.2.2019
 

Ahoj :)Je to detektivka alebo navod ako hrat hokej:):)???

Eva Mária A.9.2.2019
 

Ahoj dadinka, pozdravujem!:D Tak nech si vyberú radšej deti, keď píšem, myslím hlavne na nich. Či je to viac detektívka, alebo téma skôr o hokeji. Eva

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Eva Mária Adamková

FullSizeR-1.jpg
O mně

...pracujem v zdravotníctve a milujem písanie, literatúru a vôňu kníh.

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •