Hrošík Hippopo (Jeremy)17.3.2018

počet hodnocení: 0
Keď kráľom nie je kráľ
Keď kráľom nie je kráľ
Hippopovi križovala cestu levica a zanedlho uvidel i samotného leva. Ležal rozvalený v tieni veľkého košatého baobabu a oblizoval si laby po výdatnom obede. Hippopo zastal. Chvíľu si ho obzeral a potom sa mu prihovoril:
– Aký si len zarastený! Mal by si sa tiež dať ostrihať.
– A vieš ty, kto som ja? – spýtal sa lev, prekvapený smelosťou hrošíka.
– Nie. Záleží na tom?
– Som lev, kráľ zvierat, – dôležito odvetil lev.
– A potrebujú zvieratá kráľa?
– Potrebujú, veď koho by sa inak báli?
– A teba sa všetci boja?
– Skoro všetci.
– No vidíš, takže by ťa nemal ani kto ostrihať, – povedal Hippopo. – A koho sa bojíš ty? – spýtal sa.
– Len slona a nosorožca, – priznal lev.
– Prečo teda nie je kráľom slon? – nešlo do hlavy Hippopovi.
– Preto, lebo slon nemá korunu.
– A ty máš?
– Korunou mi je hriva. Preto sa nemôžem dať ostrihať. Už vieš?
– Ale orol nemá korunu, a predsa je kráľom vtáctva, – namietal Hippopo.
– Nemá korunu, to je pravda, ale má kráľovský let.
– Dôležité je teda to, čo sa hovorí. Mohol by si sa dať preto nakoniec i ostrihať.
– A kto by ma ostrihal? Vari ty?
– Nie, ja nie. Ja neviem strihať. Ja viem iba rihať. Ale mohol by ťa ostrihať bocian.
– Bocian? Prečo si myslíš, že bocian môže robiť holiča?
– Lebo má dlhý zobák a je nemý, – pohotovo odvetil Hippopo.
– Prečo je nemý?
– Asi prišiel o hlasivky. Holiči radi rozprávajú. Možno rozprával viac, ako mal.
– Rozmyslel som si to. Nedám sa ostrihať, – povedal lev. –Hriva má pre mňa väčší význam ako pokrývka hlavy v páľave než ako koruna.
– Tak ty sa bojíš i slnka?
– Slnka sa bojí predsa každý, – bránil sa lev.
– Ale supy sú holohlavé! – nedal sa Hippopo.
– Supy lietajú vo veľkej výške, kde je chladnejšie. Pozri sa na horu nad jazerom. Vidíš, aký je jej vrchol biely?
– A prečo je biely?
– Lebo je z ľadu.
– Z ľadu? A čo je ľad?
– Ľad je zamrznutá voda. Keď je chladno, voda zamrzne.
– Prečo zamrzne? – vyzvedal sa ďalej Hippopo.
– Nuž preto, že...– lev chvíľu rozmýšľal a potom pokračoval, – preto, že bola taká lenivá, nechcelo sa jej pohybovať, až zamrzla. Veď sa i hovorí: „Čo tam stojíš ako primrznutý?!“
– Vidíš, kráľovsky si mi to vysvetlil. Teraz viem, že hrivu potrebuješ, aby si si udržal chladnú hlavu. Veru, inak by som sa s tebou nemohol ani rozprávať, – povedal Hippopo, uklonil sa a pokračoval v ceste.
Komentáře
B.M.R.S.19.4.2018
Výborné! Velice milý, úsměvný příběh, příběhy o zvířátkách zkrátka nikdy neomrzí - ani v dospělosti ne :)