Hrošík Hippopo (Jeremy)17.3.2018
 

Keď kráľom nie je kráľ

Keď kráľom nie je kráľ

 

    Hippopovi križovala cestu levica a zanedlho uvidel i samotného leva. Ležal rozvalený v tieni veľkého košatého baobabu a oblizoval si laby po výdatnom obede. Hippopo zastal. Chvíľu si ho obzeral a potom sa mu prihovoril:

– Aký si len zarastený! Mal by si sa tiež dať ostrihať.

– A vieš ty, kto som ja? – spýtal sa lev, prekvapený smelosťou hrošíka.

– Nie. Záleží na tom?

– Som lev, kráľ zvierat, – dôležito odvetil lev.

– A potrebujú zvieratá kráľa?

– Potrebujú, veď koho by sa inak báli?

– A teba sa všetci boja?

– Skoro všetci.

– No vidíš, takže by ťa nemal ani kto ostrihať, – povedal Hippopo. – A koho sa bojíš ty? – spýtal sa.

– Len slona a nosorožca, – priznal lev.

– Prečo teda nie je kráľom slon? – nešlo do hlavy Hippopovi.

– Preto, lebo slon nemá korunu.

– A ty máš?

– Korunou mi je hriva. Preto sa nemôžem dať ostrihať. Už vieš?

– Ale orol nemá korunu, a predsa je kráľom vtáctva, – namietal Hippopo.

– Nemá korunu, to je pravda, ale má kráľovský let.

– Dôležité je teda to, čo sa hovorí. Mohol by si sa dať preto nakoniec i ostrihať.

– A kto by ma ostrihal? Vari ty?

– Nie, ja nie. Ja neviem strihať. Ja viem iba rihať. Ale mohol by ťa ostrihať bocian.

– Bocian? Prečo si myslíš, že bocian môže robiť holiča?

– Lebo má dlhý zobák a je nemý, – pohotovo odvetil Hippopo.

– Prečo je nemý? 

– Asi prišiel o hlasivky. Holiči radi rozprávajú. Možno rozprával viac, ako mal.

– Rozmyslel som si to. Nedám sa ostrihať, – povedal lev. –Hriva má pre mňa väčší význam ako pokrývka hlavy v páľave než ako koruna.

– Tak ty sa bojíš i slnka?

– Slnka sa bojí predsa každý, – bránil sa lev.

– Ale supy sú holohlavé! – nedal sa Hippopo.

– Supy lietajú vo veľkej výške, kde je chladnejšie. Pozri sa na horu nad jazerom. Vidíš, aký je jej vrchol biely?

– A prečo je biely?

– Lebo je z ľadu.

– Z ľadu? A čo je ľad?

– Ľad je zamrznutá voda. Keď je chladno, voda zamrzne.

– Prečo zamrzne? – vyzvedal sa ďalej Hippopo.

– Nuž preto, že...– lev chvíľu rozmýšľal a potom pokračoval, – preto, že bola taká lenivá, nechcelo sa jej pohybovať, až zamrzla. Veď sa i hovorí: „Čo tam stojíš ako primrznutý?!“

– Vidíš, kráľovsky si mi to vysvetlil. Teraz viem, že hrivu potrebuješ, aby si si udržal chladnú hlavu. Veru, inak by som sa s tebou nemohol ani rozprávať, – povedal Hippopo, uklonil sa a pokračoval v ceste.