IKAR CZIKAR CZ

Čo to s tými ženami je? (Rita)6.6.2018
 

5
 počet hodnocení: 1
přečtené 988, Komentáře 5

 

Idol. (venované priateľke, ktorá tak ráda číta bestsellery:):)

  Tak som sfúkla sviečky na narodeninovej torte. Než počúvať to trápne povzbudzovanie, radšej som to dala na jedno fúknutie. Ešte že mám tak veľký objem pľúc. A myslím fakt pľúca, nie kozy, vy magori.



   Tak teda. Tvárim sa, že som rovnako happy ako ostatní členovia tejto trapáckej sociálnej bunky. Mojej rodiny. Neodpustili si ani ten idiotský potlesk. Moje nervy. Že aké detinské?



   Nebudem im kaziť radosť. Akože som v poho. Sa tvária nadšene, akoby boli svedkami nejakého zázraku. No to je toho, tak mám osemnásť! Sa z toho všetci nepotento. Akože nezbláznite.



    Predhadzujú mi to už pol roka. Že budem dospelá. Pripadá mi to ako nejaký nátlak na moju osobu, či čo. Čo čakajú, že sa asi tak stane? Teda fakticky. Čo presne akože čakajú odo mňa?



   Začína to byť úplná schiza, keď si mamča utiera zaslzené oči. Aj tato nejako podozrivo trúbi do vreckovky. Trapošák, používa stále textilné. To si už rovno môže utierať nos do lopúcha. Ale toto akože čo má byť, toto soplenie? Akože radosť? No ty kokso...



„Už môžeš šoférovať,“ vážne pokyvuje hlavou.



„Už sa môžeš aj vydávať,“ dopĺňa to mamča, podľa mňa absolútne mimo misu.



   No to by som to už vyhrala, keby som sa vydávala v osemnástich. Či? No asi by ju sranda rýchlo prešla. A tato by mi nedal kľúče od auta, ani keby to malo ukončiť migráciu z Blízkeho východu. Tak o čom je celý tento teáter? Už nech to mám za sebou, lebo mi hrabne. No vážne. Fakt nekecám. Ešte jedno uslintané objatie a hrabne mi!



„Hlavne by si už mala mať rozum,“ škerí sa na mňa brácho.



   Puberťák poďobaný. Čo ten vie o živote? Má pätnásť a vie figu. Nevie si ani vymazať v kompe históriu vyhľadávania na nete. Takže presne viem, čo má v hlave on. Deviant vymletý.



   Úplne ma zblbli, konštatujem v duchu, keď si na druhý deň ráno prezerám tvár v zrkadle. Samozrejme, že žiadna zmena. Zmeny neprichádzajú samé od seba. Myslím tie dobré. Na tých treba zapracovať. To len nežiadúce zmeny sa hrnú do života bez pozvania. Akné, celulitída a tak. Toľko viem. Som sčítaná. Nie som vypatlaná ako niektoré moje kamošky. Sú samé jasan a kúúl. Všetky si robia selfíčka s našpúlenými perami a vyrolovaným obočím, takže vyzerajú, akoby im niekto nečakane strčil do zadku lízatko. Nemajú osobnosť.



   Našpúlila som pery a povytiahla obočie. No super. Fakt ako debil.



   Mračím sa na seba do zrkadla. Tiež by som to dala na krásku, keby som chcela.



   Keby som sa tak snažila ako ostatné baby. Tetované nadočnicové oblúky a kolagén v pysku. Lenže nechcem. Ja chcem byť osobnosť. Čajočiek, akože pekných báb, je veľa. Ale prerazí len tá, čo má osobnosť. V tom mám úplne jasno.



   Musím si vybrať správny vzor. Jasné, že nie z bulváru. Čo som pipina? To nie je žiadne terno ukazovať primárne pohlavné znaky na titulke Nového času.



   Pre babu, čo má toľko načítané ako ja, žiaden problém nájsť kvalitku. Bombových vzorov je v literatúre hafo, to mi ver. Samozrejme, že to musí byť niečo, čo je in. Akože súčasné. Súčasná doba žiada súčasné vzory. Žiadna Jana Eyrova z čias prehistorických.  Či iné oldskúl obliny.



   Najbetálnejšie by bolo dať to na Anastasiu z Päťdesiat odtieňov sivej alebo na Bellu z Twilight ságy. Žiadne Kardashianky to teda nie sú. Fakticky že nie. Kardashianky sú iné herečky.



   Ale aj tak bodovali, babenky. Anastasia a Bella. Jasné, že čím. Mám naštudované. Som čítala knihy. Na rozdiel od ostatných kreténov z našej triedy, čo tak maximálne videli filmy.



   Nebude to žiaden záhul. Teda ťažké. Akože byť ako ony. Stačí nechať háro, myslím vlasy, ovísať okolo fejsu, teda akože tváre a vytvárať okolo seba existenciálne dusno. Existencialistov sme preberali v škole, takže viem, o čo gou. A samozrejme tváriť sa, že moje panenstvo je tá najcennejšia komodita na svetovej burze. Aj to sme brali. Myslím svetovú burzu, nie panenstvo. Maturita za dverami, tak hustím do hlavy, čo to dá. Aspoň tie nezmysly, čo nás učia, viem využiť v skutočnom živote.



   Takže tragická a akože s odstupom. V zrkadle skúšam pár výrazov. Že akože depka. Celkom to dávam. Bude to chcieť ale nejaký gangrénový odtieň do fejsu, namiesto tej mojej tuctovej zdravej farby. Nou problem.



„Zlatko, nie si chorá?“ čekuje po čase môj imidž mamča.



   No konečne si všimla. Veď už na tom makám akú dobu? Slnku sa vyhýbam ako mangalica džimu. Leto v nedohľadne, no keď idem von, mám na sebe mrte krému s najvyšším ochranným faktorom. A z meníčka som deletla všetko, čo obsahuje vitamíny. Potraviny s obsahom železa si u mňa neškrtnú. Dá to námahu vyrobiť si chudokrvnú osobnosť. Háro zafarbené na čierno a úplne že najviac svetlá pudrenka mi dodávajú odtieň posmrtnej bledosti.



   V búde, teda v škole, sa tvárim, že som akože úplne nad vecou. Akože viem niečo, čo iní nevedia. Že som taká smutne záhadná. Na všetko reagujem spomalene. Na tom si dávam najviac záležať. Že som akože rozvážna. Že mám čo povedať, ale nepoviem. Normálne mi to žerú. Cítim, ako osobnostne rastiem. Ty kokso....



   A už bodujem. Najväčší feši, teda že najviac pekný chalan z našej triedy, hodil po mne očné vlákno. Akože ten, zrakový kontakt. Nadviazal. A už aj plachtí ku mne. Nesmiem ukázať, že som z toho happy. Život je predsa dráma. Nahadzujem podľa toho depkový fejs.



„Si chytila cez prázdniny nejakého parazita?“ dáva ma dole, že nestíham mrknúť. Teraz už vôbec nemám problém tváriť sa tragicky.



„Ségra študuje medinu,“ pokračuje ten dement, „ukazovala mi obrázky v skriptách. Taká pásomnica, ty kokso, to ti má mrte metrov, vážne. A sú parazity, čo ti fakticky poškodia aj mozog.“



   To je ale kretén! Sám má parazita vo veži. Teraz sa všetci tvária, akoby mi mala z prdele každú chvíľu vyliezť ľudožravá anakonda.



   A doma mi už tiež lezú na nervy. Šermujú mi pred očami teplomerom každý deň. Mamča dokonca tehotenským testom. A tato mi každý večer robí kázanie o škodlivosti drog. Zjavne žijem v pologramotnej rodine. To fakt nič nečítajú?!



   Prehodnotila som to. Niektoré vzory sú v skutočnom živote proste fajlové, teda akože nefungujú. Doba je dravá a cení sa len bojovnosť.



   Nechápem, ako som mohla žrať tie lúzerky, Anastasiu a Bellu. Vyblednuté chudiny úplne namotané na chlapov. Tie čúzy sú úplne out, teda mimo, čo sa týka emancipácie. Aj o tej niečo viem. Zrovna včera sme to v škole preberali. A keďže na rozdiel od mojich zabrzdených spolužiakov premýšľam, tak mi je jasné, že to teda chce inú babenku ako vzor. Teda kvôli tej emancipácii.



   Daenerys v Hre o tróny je absolútne kul. Akože skvelá. Každý čávo je do nej. Teda, že ju všetci chlapi žerú. Je fakt hustá, aj keď občas riadne haluzí. Akože to vie dať aj drsne. A nemyslite si, že som si to len stiahla z netu, ako tí vymastenci z našej triedy. Ja som to čítala. Kto nečíta, je u mňa nevzdelanec. Hneď ako niečo označia za bestseller, tak po tom idem. A ak to aj sfilmujú, tak mám istotu, že je to fakt hodnotný matroš.



   Dala som háro na blond a kúpila si permanentku do solária. Antikoncepčné handry žiačky cirkevnej školy som vymenila za sexi outfit bojovej babenky.



   Celkový look ujde. Že akože vyzerám dobre. Si myslím. Ohoz síce samé fejky, ale kde mám brať na brandové handry, keď nemám žiadne love? Teda éčka. Teda že prachy. Žobrala som u mamči celý deň a nepustila ani desať eury. Že vraj na brigošku, zarobiť si. Sama. A čo som nejaká socka? Nabudúce musím drankať u tatina, ten vždy pustí chlp. Každopádne už žiadna submisivita voči chlapom! Vyhľadala som si to slovo vo Wikipédii. To bol fakt že úlet. Že Anastasia a Bella! Som bola úplne, ale že úplne mimo.



   Nebude to však vôbec ízy, teda akože ľahké. Daenerys mala troch drakov. Dá to makačku napodobniť jej swag. Akože štýl. Nepálil ju oheň. Mňa teda páli fest. A hafo namotaných čavov, teda chlapov, jej helflo s dobývaním nepriateľských území.



   Tak to bude záhul. Drina. Nie že by som bola škrata, ktorej na díze, akože diskoške, nikto nechce zakešovať drink, to nie. Ale doteraz som mala chalanov na háku. Je to tu buď samý metroš alebo stokár. Že teda buď je načančaný ako bukvica, akože gej, alebo vyzerá ako socka. Teda lúzer. No ale ak to poriadne čeknem, že akože prezriem, tak sa snáď nejaký použiteľný mačo v tej našej búde nájde.



   Týždeň pílim našim uši, že chcem tri fretky. Fretky nie sú draky, to mi je jasné, šak nie som šiši. Lenže skúste natlačiť tri draky do panelu uprostred mesta. Teda kebyže aj fakticky existovali. Aj tri fretky sú v tej našej trojizbovej panelárni fest over. Musím prehovoriť našich, aby poslali brácha na internátnu školu. Potrebujem priestor na rozvoj svojej osobnosti.



   Pecka! Ukecala som ich na dve. Mamča si myslí, že sa tak naučím zodpovednosti, keď sa budem o niečo starať. Stále si myslí, že som decko. Naivka.



„Mrknite na moje fretky,“ cez prestávku ukazujem selfíčka v mobile chalanom.



   Vypaľujeme zobáky na lavičkách pred školou. Teda, že bafáme cíga. Profáci si môžu trhnúť, sme už dospelí. Či?



„To nie sú žiadni trápni domáci mazlíčkovia, čo ti budú vylizovať úsmev. Sú to predátory, chápeš? Akože žiadny vegáni. Môžu ti riadne nahryznúť skelet. Ale až ich vycvičím, budú ma poslúchať na slovo.“



   Bojovne pohadzujem bielou hrivou. Tvár mám zoškvarenú zo solárka, ale aj tak hádžem sexi smajlový fejs na týpkov okolo mňa.



   Zírajú ako smažky na háčko. Myslím tým ako feťáci na matroš. Lenže aj keby sa nejaký z nich zaháčkoval, teda, že by bol do mňa, aj tak neviem, čo potom s ním.



  Akože nie je zlé, ak ma nejaký feši namotáva. Dáme niekde tancošku alebo čilujeme na žúrke. Teda, že vegetíme niekde, kde to žije. A keď sa odpálime, akože niečo popijeme, tak ma chce ten pako šmyknúť. A ja mu nedám. Celkom sranda. Potom má človek aspoň o čom četovať s babenkami na nete.



   Ale nemám tucha, o čo by som mala akože bojovať. Aby mi taký zalaskovaný čavo, teda chalan, v tom boji helfol. Ako tí namotaní borci, keď sa bijú kvôli Daenerys v Hre o tróny.



   Otec mi furt tlačí do hlavy, že mám zabojovať o známky, aby som sa dostala na vysokú. A hlavne zmaturovať. Tak možno by mi taký namotaný čavenko mohol vypracovať maturitné otázky. Či?



   Chalani ignorujú fretky a čumia mi do výstrihu. Jasan, že na moje opálené prednosti. Šak aj mám výstrih skoro po pupok. A mám na háku, že stará sardela, čo nás učí matiku, zazerala na mňa celú hodinu ako troll na blogy.



„No v podstate sú fretky zdomácnene tchory,“ reaguje jeden, čo môj výstrih ignoruje. Asi bude buzna. „Vlastne sa v posteli muckáš so smradľavými tchormi. To je dobrá haluz,“ rehoce sa ten vypatlanec.



„Sám si tchor,“ odpalkujem ho nasupene. „A nechcem hovoriť, s čím smradľavým sa muckáš ty, keď si sám v posteli.“



„Si zabila,“ chlámu sa ostatní. Akože rehocú. Nie je ťažké zabodovať. Keď človek klesne na ich úroveň.



   Posledný raz potiahnem cígu a potom ju típnem o svoje predlaktie. Len tak zľahka, ale aj tak to páli kurevsky. No nech vidia, že som niekto. Že akože žiadne béčko. Ty brďo, čo musí človek v živote vytrpieť, keď sa chce presadiť!



 „Ty kokso, si to tuším prehnala s opaľovaním. Ségra zrovna šprtala, že dehydratácia môže spôsobiť zmagorenie,“ feši zaťažený na ségrine skriptá sa už zasa predvádza. Stavím sa, že aj tak ho v tých skriptách zaujímajú len obrázky nahotiniek. Pri ktorých si vyrába tenisový lakeť.



„Asi tiež pôjdem na medinu,“ skenuje týpkov okolo seba v očakávaní ocenenia. Jeho ambície sú ohodnotené dvoma zdvihnutými palcami, jedným „kúl“ a jedným „sa nezdáš, kokso“. Moje hrdinské gesto je už mimo.



 „Výška nie je všetko,“ vravím a bojovne zdvíham bradu, až ma bolí spálená koža na krku. „Treba vedieť kto si. Treba byť kompletná osobnosť.“



„Až zabudnem, kto som, si prečítam občianku,“ rehoce sa ten neandertálec. Vôbec nechápe, o čom točím. „Ja teda kompletný som. Na rozdiel od teba.“



„Si zabil,“ ostatní kreténi ho oceňujúco potľapkávajú po chrbte.



„Vylíž si, magor,“ ukazujem mu ja pre zmenu prostredník. Tiež viem posunkovú reč.



„Do pohody, cica,“ vystiera ukazovák a prostredník do tvaru „V“. Potom sa s celou tlupou presúva ku kolagénovým herečkám, čo si pred búdou, teda školou, robia svojky na maturitné tablo.



„A ty na čo čakáš, cica?“ húkne po mne, „ty čo riešiš?“



  Chvíľu váham. Zasa nech si nemyslia, že som nejaký hejter. Že akože ich neznášam, alebo také niečo.



   Možno je Daenerys príliš militantná šťuka do tejto pohodovej doby. Možno by som sa mala pozrieť po nejakých nových bestselleroch, či v nich nenájdem vhodnejší vzor. Dovtedy budem musieť byť sama sebou. A navyše, mamča by ma zabila, keby som nebola na maturitnom table.



   Zapasovala som sa medzi ostatné nastajlované babenky. Namierila som na seba svoj ajfoun, zdvihla obočie a našpúlila pery.



 „Kúúúúl“ .



Nechcete niekto fretky?



 



 



 


hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

ina11.9.2018
 

Píšem o poviedke Idol.

ina11.9.2018
 

To akože aké delo! Scan doby. Ukážka degradácie jazyka, či? Mne sa poviedka páči. Píš, píš, píš. Budem čakať, vždy sa pobavím a zasmejem, hihi

Rita11.9.2018
 

Ďakujem. Nie len degradácia jazyka je témou tejto poviedky :) Každopádne ďakujem za Tvoje nadšené hodnotenia :):) Na tomto portáli som už žiadne hviezdičky nečakala, čitatelia tu nejako málo reagujú. Potešilo.

Oskar Koblížek21.8.2018
 

Diaľkovým ovládačom usmerňoval futbalový zápas…. Možno som sa jej dotkla narážkou na vek. Tiež na tom nebola najlepšie… Pomyslela som na svoju blížiacu sa dvadsiatku a ľadová ruka mi zovrela žalúdok!!! :o))))
No a další „pecky“.
Je neskutečné, jak i mi se dívaly kdysi třeba na čtyřicátníky. Vždyť i mě jednou na zábavě jedna dívenka řekla, že jsem „rakváč“ a to mi bylo 25!! Možná se budu opakovat, ale disponuješ neuvěřitelným humorem. Pokud jde o závěr, tak to je bomba. Z takového překvapení by mi asi švihlo! Ještě se vrátím...

Rita22.8.2018
 

Ďakujem za Tvoju reakciu. Kľudne sa opakuj ďalej :) :) Naozaj ma teší, že aspoň niekomu to stojí za komentár. Bez publika chradne motivácia :)

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Rita

O mně

Bude mi cťou, ak venujete pozornosť mojej tvorbe. Bude mi potešením, pokiaľ Vám moje dielka budú stáť za reakciu. A ak sa Vám budú aj páčiť, tak budem mať spokojný úsmev od ucha k uchu. Dopredu ďakujem.

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •