IKAR CZIKAR CZ

Chytim ťa ak padneš (Ella L)10.12.2016
 

5
 počet hodnocení: 1
přečtené 5183, Komentáře 6

 

47. kapitola Chytim ťa, ak padneš

Na náš posledný spoločný deň vyšla nedeľa. Jack sa dohodol s Paulom, že si nechá auto do odletu. Vybrali sme sa bez cieľa obdivovať severné pobrežie. Zastavovali sme na malých plážach, počítali dookola vlny, kúpali sa, milovali, užívali si prítomnosť jeden druhého a vracali sa k spoločným momentom, ktoré pre každého z nás boli v tom čase nepochopiteľne. Vyhýbali sme sa téme, čo bude a ostávali triezvo v prítomnosti. Jackova vízia návratu ma pohltila natoľko, že som nepripúšťala možnosť, žeby to mohlo dopadnúť inak. Zvláštne na celých troch dňoch bolo aj to, že sme jeden druhému ani raz nepovedali, tobôž naznačili, že si budeme chýbať. Lenže nie duša, ani srdce, ale mozog pracuje v noci a práve ten, v poslednú noc, dva dni pred Vianocami, precitol a zapracoval. Zobudila som sa na obyčajný zvuk. Príliv. Počula som vlny, ako narážajú na pláž pod nami. Jack pokojne spal, otočený ku mne. Bol čerstvo oholený a jeho kolínsku som cítila po celom tele, kde sa večer prechádzala upravená briadka a jeho pery. Neviem, ako dlho som ho pozorovala, ale zrazu sa na hrudi vytvoril silný tlak spomaľujúci dýchanie. Srdce bilo na poplach a mne došlo, že Jack o pár hodín odletí a ostane po ňom prázdno. Nebudem sa môcť schúliť do jeho objatia. Nepocítim jeho bozky, prepletanie našich prstov a chodenie švába po chrbte. Tak, ako som si to posledné dni nepripúšťala, tak ma to v tom momente dobehlo. Prílivom mora. Ťažko sa mi dýchalo, tlak silnel. Vstala som, prehodila na nahé telo plachtu a vyšla potichu von. Vonku bolo príjemných dvadsať päť stupňov. Postavila som sa na koniec terasy a pozorovala vlny, ako sa pomaly plazia k pláži. Zhlboka som dýchala, udržujúc emócie na uzde. Jack odchádza, znelo v hlave. Nesmiem sa poddať smútku. Nerozpráva o tom. Berie to tak, že jednoduch ide a vráti sa. Určite existuje mnoho dôvodov, aby sa nevrátil, a tiež niekoľko, prečo by mal zostať. Jediný, o ktorom rozprával som ja. Ako to spieva Joanne? Million reasons let you go, only one good to stay. Slová piesne nepomohli, skôr stiahli v hrdle hrču ešte viac. Aký úžasný pocit vedieť, že niekto chce opustiť istoty, aby bol v neistote. So mnou. Predychávala som smútok, zdržiavala slzy. Musím sa ovládať, predsa nie som nejaká tínedžerka srdcervúco vzlykajúca nad odchodom milenca. Bude mi chýbať, už teraz mi chýba, no vráti sa. Tak čo stresujem! Upokojovala som samu seba, no von tlačiace sa slzy a pocit zlej predtuchy ma rozhodili. Stisla som sánky, zadržujúc vzlyk.

„Hanyckou?“ Jackov rozospatý hlas má prekvapil. Otočila som sa. Sedel na posteli, nechápajúc, čo robím na terase. V hrdle mi ostala hrča a bála som sa, že ak niečo poviem, prezradím sa. Postavil sa, podišiel ku mne a objal.

„Deje sa niečo?“

„Nie. Zobudila som sa a nemôžem zaspať,“ šepkala som priškrteným hlasom, skrývajúc slzy.

„Plačeš? Niečo ťa trápi?“

„Nie,“ odvrátila som hlavu, “poď, musíš sa vyspať. Máš pred sebou dlhý let.“ Stiahol zo mňa plachtu a silno objal. Podoprel si bradu o moju hlavu. 

„Nechcem byť bez teba ani sekundu,“ šepkal. Prikývla som, neschopná slova. Nadvihol ma a pomaly niesol na posteľ. Chviľu ma ticho sledoval, upravoval pramienky vlasov na temene hlavy, prešiel prstom po líci, perách, brade. Dlaňami pohladil prsia, prstom obkreslil tvar bokov. Clivotou mi stislo hrdlo, vzrušením som privrela oči, natiahla k nemu ruky a stiahla k sebe. Prahla som zakukliť sa do jeho objatia a bozkov.

„Potrebujem zásoby tvojho tela na nasledujúci týždeň. Neviem, ako to bez teba vydržím,“ šepkal rozospatým vzrušeným hlasom, vtisol bozk na čelo, posunul sa nižšie a pokračoval na perách. Kontrolujúc silu svojich pier, rukami nekoordinovane pobehoval po mojom tele, zastavil ich v lone a šikovne stiahol pod seba. Podoprel sa lakťami a dlaňami mi chytil hlavu. Dotkol sa svojim nosom môjho, obtieral sa oň a synchronizoval naše pohyby.

„Pozri sa na mňa,“ šepol. Civela som v tme do jeho tváre, kde sa črtal smútok a strach miešaný so vzrušením. Do tela sa vlievalo dobré poznané teplo a jeho precítenie zatvorilo viečka. Teplo pomaly prúdilo v žilách, zrýchľovalo nádychy a vlnilo naše tela. Synchronizovala som svoje pohyby s jeho, chytila jeho tvár do dlaní a snažila sa vymaniť svoju z jeho rúk. Nedovolil mi to. Cítila som sa uväznená pod jeho telom, pod paľbou vzrušenia, ktoré chcelo vybuchnúť v stisku jeho rúk. Uvedomila som si, že ďalšie dní sa ma nedotkne, nepobozká, nebude vyvolávať pocit, ktorý sa práve na nás rútil. Čo ak je to naposledy? Myšlienka zabolela a z oči vytryskli slzy. Stekli po uväznenej tvári až skončili na jeho rukách. „Ach, Hana!“ zavzdychal. Napätie v tele, lone, hlave povolilo a moja tvár sa pokrčila plačom. Dlaňami som si prikryla stále uväznenú tvár a snažila sa nadýchnuť. Jack precitol, strachom ma podvihol do sedu a previnilo objal.

No! No! Ublížil som ti! Prepáč! Nie! To som nechcel! Povedz niečo!“ vyriekol nešťastne. Vzlykala som uhýbajúc hlavou, pokúšajúc sa vymaniť z objatia.

„Nepustím ťa! Prosím, povedz niečo,“ šepkal zúfalo. “Hanyckou, please...odpusť,“ oslovenie ma ešte viacej rozcitlivelo.

„Nemám čo, nechaj to tak,“ bolo jediné na čo som sa zmohla a pritúlila sa k nemu. Váhal sa pritisnúť, no potom objal a položil hlavu na moju. V prepletanom objatí sme ostali ešte niekoľko minút. Divný pocit, že už ho neuvidím, bol tak hlboko zakorenený v mysli, že som nedokázala zaspať. Podarilo sa mi to, až keď sa začalo brieždiť a v Sydney začínal nový deň.



Posledné ráno bolo dusne. Aj vonku, aj medzi nami. Jack mi stroho odpovedal na otázky, nesmial sa na vtipoch. Mĺkvo ma pozoroval v kresle, keď som si balila veci. Dve hodiny pred odletom sme sedeli v taxíku smerujúc na letisko. Ticho sme míňali cestu so svojimi myšlienkami. Jack mi prechádzal prstom po zápästí a pozoroval okolie. Z rádia znel Sam Smith: Hovoríš, že som sa zbláznila, pretože si myslíš, že neviem čo si spravil. Zachvela sa mu ruka. Pozrela som na neho. Stískal sánky, na boku líca podskakoval Spongebob. Niečo ho rozladilo.

„Stalo sa niečo?“ vyriekla som ticho. Prikývol. Chvíľu obdivoval diaľnicu plnú aut, potom sa so zvrašteným čelom otočil ku mne.

„Prečo mi to nepovieš?“ zadržiaval hnev. Neodpovedala som. Ticho som mu hľadela do tváre ako dieťa, ktoré sa bojí, že prezradí svoje tajomstvo. „Neodpustím si to, ak som ti ublížil,“ pustil mi ruku. Chytila som ju, zovierala vo svojej.

„Neublížil.“

„Tak prečo mi sakra nepovieš, čo sa stalo,“ vravel so stisnutými perami.

„Neskôr Jack.“ Možno chcel argumentovať, no taxík zastal pred budovou letiska. Bez slov sme podali batožinu a pobrali sa na pasovú kontrolu, keď mi zazvonil telefón. Na displeji svietila Mia. Za pochodu som s ňou riešila zabudnuté veci, ktoré chýbali v dome na pláži. Zrazu Jack zastal a pomedzi zuby precedil: „Fuck it!“ 


hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

nova2.5.2017
 

Ako som ti uz raz pisala ....podla mna si majster v chapani duse cloveka ....napriek tomu , ze som tvoje dvojdielo uz citala , citam znova s rovnakym zaujmom .....par detailov si pridala a su dobre ....obraz jej rodiny a zazemia je dojemny .....podla mna si jedna z tych co nepisu sladke pribehy, ale realne , plne zivota aky mozeme vidiet okolo nas ....velmi dobre sa to cita, je to vtipne, mile a realne si viem Hanu uplne predstavit ...skoda, ze ta nie je realna - chcela by som ju za priatelku :-)

Ella L8.5.2017
 

Milá Nova, nesmierne si cením tvoj čas, že ho míňaš na môj príbeh a zároveň sa teším, pretože uvidíš zmeny v niektorých častiach a budem rada, ak mi napíšeš svoj názor.
Tvoje uznanie, ako čitateľa, ma pre mňa neoceniteľnú hodnotu. Príbeh pravdepodobne neuzrie svetlo sveta ako kniha, no až by sa tak stalo, ver mi, že si ťa nájdem...

Severína2.1.2017
 

Musím povedať, Ella, že som sa pri tejto kapitole poriadne zabavila. Musela som sa chvíľami aj usmievať. Predstavovala som si, ako sa tam všetci poskládali do toho auta.
Som zvedavá, ako to bude pokračovať. Som rada, že už tam nie sú tie zátvorky. Je to bez nich určite lepšie.
Je to dobre humorne ladené. Ten prst sa už dvíha hore.

Ella25.1.2017
 

Ďakujem Severína, cením si tvoj čas.

Severína26.12.2016
 

Ella, v prvom rade chcem zaželať pekné Vianoce.

A teraz prejdem k obsahu diela. Mohla by som začať takto: Čo dodať? Nie je to zlé, nie je to dobré. Tak pol napol.

Začnem tým dobrým. Po gramatickej stránke celkom dobre. Nerobí ti problém skloňovať. Slová, až na pár dobre volené. Ale... ten, čo dáva v texte za vetou zátvorku a tam vysvetľuje dej, alebo cudzojazyčnú vetu je ešte nedozretý autor. Čiže zátvorky dať preč. Nevysvetľovať anglické vety. Prečo? No preto lebo vysvetlenie má vyplynúť prirodzene z deja. Treba sa pohrať so slovami a vhodne zaradiť vysvetlenie do deja. Lebo toto je veľmi jednoduché a alibistické. Vlk sa najedol ovca ostala celá.

Text pôsobí ako poviedkový cyklus. Čiže každá jedna kapitola samostatná poviedka o hľadaní partnera. Nie ako ucelený román. Nešla si na to dobre. Bolo treba priamo nadviazať na predošlý dej a z toho malo prirodzene vyplynúť nasledujúce rande. Nie ísť priamo na vec. Treba čitateľa pripraviť na to, čo bude nasledovať.

Veľa hovorenej reči. Málo dialógov. Všetko dostaneme na tanieri povedané, nemusíme nad tým premýšľať. Nevyplynie to z dialógov. Málo dramatizácie. Prečítala som to rýchlo, bez toho, aby som musela nad tým uvažovať, aby to niečo vo mne zanechalo.

Každopádne som zvedavá na ďalšiu kapitolu, či to bude pokračovať v rovnakom duchu. Či tam bude zas nové rande s novým mužom. Alebo sa trocha dej rozbehne.

Zatiaľ je ten palec dole, uvidíme, či nepôjde pomaly hore.

Ella2.1.2017
 

Milá Severína,
ďakujem za názor, kritiku, postrehy.Vlastne si ma utvrdila v tom, nad čím som váhala. Prvé dve kapitoly už meniť nebudem, no tie ďalšie sú zmenené a netajím, že vďaka Tebe.Anglické výrazy som chcela na upevnenie deja, zátvorky je skvelý postreh.Nevyzretý autor, to teda som, pretože ja zatiaľ nie som autor :-)
Priznám sa, že by mi bolo ľúto, keby si nečítala ďalej.
Príbeh nie je o hľadaní partnera :-)
Ešte raz ďakujem cením si Tvoj názor.

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Ella L

83b15db73834b47d319e593b4e7221f8.jpg
O mně

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •