IKAR CZIKAR CZ

Chytim ťa ak padneš (Ella L)10.12.2016
 

5
 počet hodnocení: 1
přečtené 3758, Komentáře 6

 

38. kapitola Chytim ťa, ak padneš

XXIX.



"Tak čo vy na to?“ Miina otázka letela vzduchom bez povšimnutia. Reji si pošuchal nos, potiahol klobúk hlbšie do čela a naďalej pozoroval ulicu hemžiacu sa uponáhľanými ľuďmi. Odpila som z ice coffe, ignorovala Miin uprený pohľad a po hodnej chvíli nadhodila.



„Čo by som dala za to, keby sa teraz celé mesto premenilo na môj predvianočný čas. Predstavte si tu chladnú nádheru. Na okne maľované obrazy mrazom, škrípajúci sneh pod nohami, stromy pokryte inovaťou, ľudia zababušení v hrubých kabátoch, čiapkach, rukaviciach, vôňa ihličia.“



„To sa mi snáď zdá! Toto je reakcia na môj nápad?!“ Obaja sme sa pomaly otočili k nasrdenej Miinej tvári.



„Už tretí rok zažívaš horúci december, zmier sa s tým, že tento rok to nebude inak a zvykni si na rozpálene skla, ktoré chladí pustená klíma, v ktorej sa množia vírusy a baktérie, rozpálene chodníky s pľuvancami, ktoré sa hneď usušia a nenalepia na topánky a nevojdete do vlny nakupujúcich,“ vytočila som ju. „Je zarážajúce, že ste sa neobliekli ako tí dvaja naproti!“ upriamila pozornosť na pár, kde muž v krátkych šortkách a vysokých kovbojských čižmách držal za ruku štíhlu čiernovlásku vo vysokých lakovaných čižmách. Reji sa vystrel na stoličke, stiahol do pol nosa Rayban-y a prižmúril oči.



„Moje nervy! Tigrované vysoké čižmy a mikulášska čapica! To sa fakt nevidela? Veď dookola sú výklady. Vyzerá ako červená škatuľka s dvoma tigrími tampónmi. No a very handsome guy! K nice face si dá šortky, cez ktoré mu už vykukajú gule! Keby sa aspoň pohyboval ako gay, tak to možno pochopím, ale pritom držať babu za ruku! To je nehanebné!“ Mia sa zaškerila a vedela, že trafila do čierneho.



„Konečne! Prebrali ste sa a môžeme pokračovať v nadhodenom pláne?! Pretože doteraz som mala pocit, že trpím samo rozprávaním a vy ste prelud.“ S Rejim sme sa nadýchli a chceli argumentovať, prečo sa nám jej nápad až tak nepozdáva. Mia nám dovolila iba sa nadýchnuť.



„Takže Hana, utiecť do oázy kľudu, kde najväčšou mužskou hrozbou môže byť Reji, je skvelý nápad. Vianočnú večer so Slovákmi dáš ďalší rok. Vianoce sa opakujú každý rok, ak by si o tom nevedela. Ty meus queridos, proste pôjdeš, lebo Hana by bola sama a ak by si nešiel, ty by si bol sám. Tony určite cestuje preč, tak ako každý rok, v Azii Vianoce neslávia v tomto čase a myslím, že sedieť opustený pri stromčeku je dosť depresívne.“



„Vieš veľmi dobre, že na tú večeru chcem ísť! Jednak som ich dlžníkom za pomoc, keď som sem prišla a tiež sa teším na typickú vianočnú slovenskú večeru.“



„Som zvyknutý byť sám!“ urazene nadniesol Reji a posunul si späť okuliare. Nastalo husté ticho. Reji pokyvkával s preloženou nohou, Mia pozorovala ľudí a ja som popíjala kávu.



„Inak, ak by sme varili každý svoju vianočnú večeru a dali to dokopy, nebol by to až taký zlý nápad,“ vybrala som drobné z peňaženky. Mia prižmúrila oči a pohodila hlavou k Rejimu.



„Darling, no tak, nenechaj ma v tom samu,“ prosebne som k nemu vzhliadla.



„Dúfam, že ten beach house má klímu. Bez nej slnko spáli vašu pokožka na tvári a zostarnete.“ Mia sa natiahla k Rejimu, objala okolo pliec.



„Jasne, že má. A neboj sa, ja si naštudujem menu na brazílsku vianočnú večeru a uvarím ju za teba.“ Reji zložil okuliare, dopil minerálku.



„Mademoiselle, každým rokom je tu horšia a horšia Sodoma Gomora! Nemôžu sa všetci trocha zamyslieť nad tým čo si oblečú? Hana, dnes ti dám za pravdu. Zima by bola lepšia, lebo pod kabáty by sa skryl celý tento nevkus. Poďme hľadať darčeky, toto vianočne panoptikum is driving me crazy. Nevedeli sme aké darčeky chce kupovať. No Reji bol neodbytný a tak sme sa ešte v to popoludnie zmenili na asistentky pri výbere "niečoho" pre Tonyho. Trojhodinový maratón prezerania si všetkého luxusného, behanie od jednej nekresťanský drahej značky k ďalšej, nás unavoval. Reji, ale za to stal. A aj keď som nepatrila k jeho najlepším kamarátkam, neskôr som pochopila, že nebyť si s niekým blízky, neznamená, že o vás nestojí. Brazílsky chlapec nakoniec kúpil lístky do divadla. Boli sme rady, že nepokračujeme, lebo všade bolo príliš veľa spotených ľudí. „Cosmo“ rodina, vďaka Mii, plánovala tráviť Vianoce severne od Sydney, v plážovom dome Rejiho rodičov, ktorí odleteli do Európy kvôli sviatkom. Odchod bol naplánovaný autami dvadsiateho tretieho decembra s tým, že uvaríme mnohonárodnostnú vianočnú večeru, aby nikomu nebolo smutno. Prechádzala som regálmi obchodu a hľadala správne ingrediencie na kapustnicu, keď zavibroval telefón.



„Dovolali ste sa do hlasovej služby Celofánu. Pre informácie ako sa strápniť, stlačte jeden, pre informácie ako sa dostať do zúfalstva, stlačte dva. Ak ste Jack, ktorý sa neozval dva a pol týždňa, a reč nie je o erotickom filme, nestláčajte nič. Radšej si rýchlo vymyslite veľmi dobrú výhovorku, prečo ste sa neozvali,“ tešila som sa, že mi volá.



„Ahoj,“ ozval sa vážnym tónom, “mám veľa dôvodov, nebude mi stačiť kredit.“



„Znieš príliš vážne kamarát môj. Stalo sa niečo?“ nepokojne som vyzvedala. Chvíľu bol ticho a mňa prepadla obáva o jeho stave.



„Nič sa nestalo. Teda aj áno, no to je na dlho,“ vážnosť mu neschádzala z hlasu.



„Mám čas. Poďme na kávu,“ bola som zvedavá, či cesta do krajiny Hobitov niečo zmenila.



„Mohli by sme, ale nevychádza mi to.“



„Odchádzaš o pár dní a ty si na mňa nenájdeš čas? Nájdeš si ho na letisku?“ prehrabávala som sa v koreninách a hľadala bobkový list. Nemala som ani potuchy, pod akým názvom ho nájsť.



„Nemám čas na kávu, ale stretnúť by sme sa mohli. Máš v piatok večer školu?“ nepokojne sa opýtal.



„Kamarát môj, nemám! Mám merry, merry, holy holy holiday! Na niekoľko týždňov sa ani len nešuchnem okolo inštitúcie na rozumy.“ Užívala som si voľno v škole, pretože mi dovoľovalo venovať sa veciam, na ktoré som predtým nemala čas. Plávanie, opaľovanie, party, výlety do okolia.



„Prepáč, neuvedomil som si to. Takže večer máš čas?“ stále vážne pokračoval. Na jeho správaní mi niečo nesedelo, ale nechcela som veľmi vyzvedať.



„Piatok večer?“ rozmýšľala som,“ Jack asi nie, máme večierok z práce.“



„Chápem. Musíš naň ísť? Potrebujem tvoju company,“ vyriekol nezrozumiteľné.



„Moje čo? „Confidence“? Neblázni, tú som stratila už dávno. Na náš firemný večierok by som rada išla. Jedine, že máš v ponuke niečo lepšie a zahŕňa to aj spomínanú kávu,“ optimistický som vyriekla a nakladala zeleninu do košíka.



“Rodinný známy usporadúva vianočný večierok a chce, aby sme prišli zahrať pár vecí. Nešla by si?“



„A čo s tým mám ja? Katie vari nechce ísť?“ prekvapene som vyriekla a v ruke držala baklažán. Mal hnedo fialovú farbu a jeho tvar mi pripomínal niečo totálne nemiestne. Predstavila som si, ako by som ho po nej hodila za tie slová, čo o mne povedala. Stále ma absurdne mátali.



„Nešla by si prosím?“ nereagoval na poznámku.



„Jack, Jack... neozveš sa skoro tri týždne. Potom na mňa vybehneš so šokovou, neistou požiadavkou. Neviem. V ktorom podniku to je?“ Baklažán sa na mňa pozeral a prosil ma, nech si ho vezmem so sebou, aj napriek jeho prezrelej farbe. Možno ho použijem. Žmurkla som naň a nerozhodne držala v ruke.



„Nie je to v podniku.“



„Ejha, to znie cool. Bude na pláži? To by som brala, plavky by stačili, že?“



„Myslím si, že nie. Povinný smart casual.“



„Prepáč bro, musím ťa odmietnuť. Na takéto večierky jednak nemám oblečenie a nobles akcia nie je pre mňa. Prečo nezoberieš Kate?“ Zavládlo krátke ticho.



„Kate je minulosť. Bol by som veľmi rád, keby si o tom popremýšľala. Záleží mi na tom,“ znel nahnevane.



„Ak nepôjdem, bude to mať fatálne následky?“ počula som úškrn.



„Životu ohrozujúce následky.“



„Uvidím, zvážim to. Nedávam ti žiadnu nádej. Pokúsim sa zohnať šaty do večera. Ak ich nenájdem, nepôjdem,“ rozhodne som povedala.



„Neznie to dobre, ale počkám si na zázrak. A Hana...,“ zasekol sa.



„To nie je všetko čo odo mňa chceš?!“ uštipačne som nadhodila, čakajúc, že sa v jeho hlase objaví štipka optimizmu a nálady. Nestalo sa.



„....je dobre ťa znova počuť,“ stroho vyriekol.



„Aj teba, stranger.“



„Čakám na zázrak,“ položil rovnako vážne, ako keď som telefón pred pár minútami zodvihla. Pri myšlienke, že potrebujem zohnať niečo na seba, čo nemám, nakúpila som tak rýchlo ako nikdy. Aj ten baklažán, čo som mohla, nemusela a chcela použiť, bez bobkového listu. V hlave lietala veta z rozhovoru. Kate je minulosť. Čo sa stalo? No jasne! Došlo mi. Odchádza za pár dní a riešenie vzťahu s Kate prenechal času. Jeho život, jeho rozhodnutia. Ja som kamarátka, ktorá sa podujala na výpravu zvanú „večierok smart casual“ aj napriek tomu, že nemá šaty. Vyriešenie záhady „pôjdem - nepôjdem“ mohla jedine Mia.



„No super, pred pár dňami si sa dušovala, že už žiadne kamarátstva s mužmi a zasa si tam, kde si bola. A keby s niekým iným ale s NÍM! Čo to stváraš?“ hnevala sa.



„Mia, priateľ ma požiadal o pomoc, nemôžem odmietnuť.“



„Samozrejme! Len si nahováraj. Prídeš o vlastne ja, svoje pocity a zasa ťa zraní. Nikde nechoď. Čo si nezoberie tú svoju Kate!? Vypočítavec jeden!“ Bola na neho nabrúsená a nielen na neho. Moju situáciu prežívala veľmi citlivo a všetkých mužov, čo som poznala, kritizovala bez ohľadu na vzťah ku mne.



„Nie sú spolu.“



„Aj jaj, jaj, Hana! Pamätaj, čo ti povedal, že nie si jeho typ. Je pravda, že posledný krát ťa zachránil od istej záhuby, no bojím sa, že držíš v sebe nádej.“



„Záhuby?! Si necitlivá! A vôbec, prešla už dlhá doba, je to dávno vyriešené. Jack a ja sme ako brat a sestra. Brat ma poprosil o pomoc a ja potrebujem šaty. Máš nejaké?“



„Počuješ sa čo hovoríš!? Brat a sestra!? Zasa? Bozkávajúci sa na ústa!? Nepoučila si sa ešte?! Preber sa, lebo si blízko k incestu so svojím bratom!“ uštipačne zašvitorila Mia a moje oči kolovali v očných jamkách od jej vyjadrenia.



„Videla som to! Prevracanie očami u teba neznášam. A nepomôžem ti dušo. Nič vysoko spoločenské nemám. Vieš, že môj štýl je iný. Čo to vlastne zháňaš?“



„Smart causal. Máš poňatia ako vyzerá? “



„Blázniš! Neviem! Iba „natáčky“ navíjajúce sa na bohatých to môžu poznať!“ Mia by mala písať blogy o tom čo nemá rada.



„Mňa nazveš ako, keď sa tak oblečiem?“ smiala som sa do telefónu.



„Milá moja, ty budeš... iná!“ vybuchla smiechom, „iná v celofáne!“



„Výstižné priateľka! Konečne viem, čo si o mne myslíš.“



„Pochybovala si? Hana!“ vykríkla, „napadlo ma niečo! Totálne bláznovstvo. Daj mi chvíľku ozvem sa,“ položila skôr, než som mohla niečo dodať. Mierila som k bytu a rozmýšľala, či robím dobre. Nechcela som byť kamarátka už žiadnemu chlapovi a znova sa do tejto roly staviam. Možno Mia nenájde šaty a ja ho odmietnem. Trocha zamrzelo, že si nevie nájsť čas na jednu biednu kávu a pritom odlieta o pár dní. Z rozjímania ma vyrušilo malé tornádo.



„Gordana Stanič!“ vyhŕkla na mňa s veľkým smiechom.



„Čo? Kto? Hovoríš po anglicky?“



„Moja milá, tvoja dvorná módna návrhárka!“ chichotala sa ešte viac. „Stále ti hovorím, že niet nad komunity. Dcéra Chorváta, ktorý sa tu vysťahoval. Poznám ju len okrajovo, ale keďže mám korene v Chorvátsku, tak som „RODYNA“, a keďže sa stretávame na chorvátske sviatky a výročia, tak sme „DUŠE DRAHÉ“. Skúša to s návrhárstvom, ale veľmi jej to nejde. Teda nemá šťastie, preto navrhuje, predáva veci známym a šije pre biedny chorvátsky ľud v Sydney,“ dusila svoj smiech v monológu ironická kamarátka, s veľmi silným chorvátskym prízvukom. „Je ochotná sa na teba pozrieť a niečo ti vybrať. Teraz!“



„Ochotná sa na mňa pozrieť? Čo som kôň?“



„Od kedy si citlivá na svoju vizáž?“



„Od kedy viem, čo si o mne myslíš. A vôbec, viedla si, koľko je hodín?“ nechcelo sa mi.



„Áno,“ pokojne odvetila Mia. „Čakaj ma, o chvíľu som u teba.“


hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

nova2.5.2017
 

Ako som ti uz raz pisala ....podla mna si majster v chapani duse cloveka ....napriek tomu , ze som tvoje dvojdielo uz citala , citam znova s rovnakym zaujmom .....par detailov si pridala a su dobre ....obraz jej rodiny a zazemia je dojemny .....podla mna si jedna z tych co nepisu sladke pribehy, ale realne , plne zivota aky mozeme vidiet okolo nas ....velmi dobre sa to cita, je to vtipne, mile a realne si viem Hanu uplne predstavit ...skoda, ze ta nie je realna - chcela by som ju za priatelku :-)

Ella L8.5.2017
 

Milá Nova, nesmierne si cením tvoj čas, že ho míňaš na môj príbeh a zároveň sa teším, pretože uvidíš zmeny v niektorých častiach a budem rada, ak mi napíšeš svoj názor.
Tvoje uznanie, ako čitateľa, ma pre mňa neoceniteľnú hodnotu. Príbeh pravdepodobne neuzrie svetlo sveta ako kniha, no až by sa tak stalo, ver mi, že si ťa nájdem...

Severína2.1.2017
 

Musím povedať, Ella, že som sa pri tejto kapitole poriadne zabavila. Musela som sa chvíľami aj usmievať. Predstavovala som si, ako sa tam všetci poskládali do toho auta.
Som zvedavá, ako to bude pokračovať. Som rada, že už tam nie sú tie zátvorky. Je to bez nich určite lepšie.
Je to dobre humorne ladené. Ten prst sa už dvíha hore.

Ella25.1.2017
 

Ďakujem Severína, cením si tvoj čas.

Severína26.12.2016
 

Ella, v prvom rade chcem zaželať pekné Vianoce.

A teraz prejdem k obsahu diela. Mohla by som začať takto: Čo dodať? Nie je to zlé, nie je to dobré. Tak pol napol.

Začnem tým dobrým. Po gramatickej stránke celkom dobre. Nerobí ti problém skloňovať. Slová, až na pár dobre volené. Ale... ten, čo dáva v texte za vetou zátvorku a tam vysvetľuje dej, alebo cudzojazyčnú vetu je ešte nedozretý autor. Čiže zátvorky dať preč. Nevysvetľovať anglické vety. Prečo? No preto lebo vysvetlenie má vyplynúť prirodzene z deja. Treba sa pohrať so slovami a vhodne zaradiť vysvetlenie do deja. Lebo toto je veľmi jednoduché a alibistické. Vlk sa najedol ovca ostala celá.

Text pôsobí ako poviedkový cyklus. Čiže každá jedna kapitola samostatná poviedka o hľadaní partnera. Nie ako ucelený román. Nešla si na to dobre. Bolo treba priamo nadviazať na predošlý dej a z toho malo prirodzene vyplynúť nasledujúce rande. Nie ísť priamo na vec. Treba čitateľa pripraviť na to, čo bude nasledovať.

Veľa hovorenej reči. Málo dialógov. Všetko dostaneme na tanieri povedané, nemusíme nad tým premýšľať. Nevyplynie to z dialógov. Málo dramatizácie. Prečítala som to rýchlo, bez toho, aby som musela nad tým uvažovať, aby to niečo vo mne zanechalo.

Každopádne som zvedavá na ďalšiu kapitolu, či to bude pokračovať v rovnakom duchu. Či tam bude zas nové rande s novým mužom. Alebo sa trocha dej rozbehne.

Zatiaľ je ten palec dole, uvidíme, či nepôjde pomaly hore.

Ella2.1.2017
 

Milá Severína,
ďakujem za názor, kritiku, postrehy.Vlastne si ma utvrdila v tom, nad čím som váhala. Prvé dve kapitoly už meniť nebudem, no tie ďalšie sú zmenené a netajím, že vďaka Tebe.Anglické výrazy som chcela na upevnenie deja, zátvorky je skvelý postreh.Nevyzretý autor, to teda som, pretože ja zatiaľ nie som autor :-)
Priznám sa, že by mi bolo ľúto, keby si nečítala ďalej.
Príbeh nie je o hľadaní partnera :-)
Ešte raz ďakujem cením si Tvoj názor.

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Ella L

83b15db73834b47d319e593b4e7221f8.jpg
O mně

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •