IKAR CZIKAR CZ

Chytim ťa ak padneš (Ella L)10.12.2016
 

5
 počet hodnocení: 1
přečtené 3098, Komentáře 6

 

34. kapitola Chytim ťa, ak padneš

XXXIV.



Aj Ted si v všimol, že sa niečo so mnou deje.



„Zvýšia  nám platy?“ opýtal sa zachmúrene.



„Zvýšia  nám platy?“ vrátila som mu otázku.



„Vyzeráš, akokeby si vyhrala milión v lotérii. Čo iné ťa môže urobiť šťastným?“ ironický nadhodil. Klikla som odchod, tajomne sa usmiala.



„Poznám prinajmenšom jednu vec zo sto, ktoré ľudí robí šťastnými.“ Ted skrivil ústa do ťažko vystrúhaného úsmevu a bez slov vošiel do vrátnice. Pridala som do kroku a náhlila sa domov, dúfajúc, že svoju fyzickú stránku dostatočne pripravím k dokonalosti a psychickej vyhoviem konečne sa cítiť dokonalo. Čo si oblečiem, som plánovala celý deň. Tričko bolo isté. Najdrahší kúsok aký som kedy kúpila v značkovom obchode a úzke modré rifle. To bol plán. Lenže dokiaľ u niekoho platilo pravidlo: „Človek mieni, Pán Boh mení“, u mňa: „Ja mienim, Mia mení“.



„Nezabudla som si u teba časopisy?“ volala mi.



„Milá moja, aké by to mali byť? Dokiaľ viem, ty nečítaš pamflety plné nepodstatných vecí,“ snažila som sa dotlačiť ju k tomu, aby sa neokúňala a priznala pravý dôvod návštevy.



„Zlé si ma rozumela. Mala som na mysli knihy,“ klamala až sa z telefónu prášilo.



„Máš u mňa knihy? Ktoré? Kde sú?“ dusila som ju v zavádzaní.



„Drahá moja, až sa pozrieš na poličku kníh, tak piata sprava je moja,“ vierohodne na mňa vybafla. Pozrela som na poličku, upierajúc zrak na piatu knihu z pravej strany.



„Máš pravdu milá moja, je tu,“ dusila som smiech,“ určite vieš, že je tvoja?“



„Jasne! Prídem si pre ňu dnes večer,“ vážne poznamenala.



„Nevedela som, že čítaš takéto knihy,“ nadhodila som.



„Milá moja, ja čítam len tu najlepšiu klasickú literatúru,“ dôležito vyriekla.



„A vieš mi povedať, čo v knihe s názvom „Mám hemoroidy a neviem sa ich zbaviť“, je klasické?“ nevydržala som a rozosmiala sa.



„Dobre, dobre. Chcem byť súčasťou tvojho šťastia. Spokojná? Nechci po mne prosíkanie na návštevu!“



„Nemusíš žobroniť, ale ani klamať?“



„Ja neklamem. Možno som sa trocha pomýlila v druhu literatúry, ale musíš uznať, že je rozumne sa pripraviť s touto knihou na starobu,“ nedala sa.



„Ako vždy, máš pravdu. Čakám ťa a slovo „prosím“ použiješ ako heslo pri dverách.“ Pozrela som na starú knihu, ktorú tu nechal majiteľ bytu a rozmýšľala, či mu v jeho probléme pomohla.



Mia dorazila v podvečer, vyťukávala morzeovku na dvere a v troch jazykoch opakovala prosím. Otvoriac dvere, zaškerila sa a vošla aj s Rejim za jej chrbtom. Ten s veľkým úsmevom a so samozrejmosťou jeho vlastnou, vkročil dnu bez opýtania.



„Aj ty máš u mňa knihu?“ obrátila som sa na jeho vysokú postavu, ktorá bez pohľadu mierila k šatníku.



„Knihu? O čom hovoríš? Mia vravela, že si zúfala. Tak som tu. Máš dnes predsa premiéru.“ Zabodla som pohľadom do Mie. Netešilo ma, že môj citový život bol zdieľaný s viacej ako jednou osobou. Pokrčila plecami a vošla k Rejimu do spálne. kde sa začali prehrabávať v šatníku ako zlodeji.



„Myslím, že zbytočne mrháte časom, pretože ja už veci vybrané mám,“ povedala som a ukázala rukou na nekresťanský drahé tričko s karikatúrou slona, jeho veľkým zadkom a úzke modré rifle. Obaja skameneli. Reji podišiel k veciam, opovrhnuto nimi poprehadzoval.



„Nie je to zlé. Myslím, že to máš vo vrecku.“ Na jeho slová som vykúzlila úsmev a dôležito pohodila vlasmi. „Je to jednoznačne. Keď vstúpiš do klubu v tomto oblečení, nasmerujú ťa rovno k upratovačkám záchodov!“ vrátil mi úsmev a pohodil plecami.



„No prepáč Reji! Tričko stalo osemdesiat dolárov!“ dotknuto som namietala.



„To, že stálo prehnane veľa neznamená, že ho budeš nosiť každý deň,“ bez pohľadu prehadzoval trička na poličke.



„Má pravdu Hana,“ pridala sa Mia s úškrnom. Tušila som, že jej poznámka nebude kritikou.



“Tým zadkom by si Stevovi  naznačila...,“ podvihla dôležito obočie a Reji ju prebodol pohľadom.



„Nevieš počkať s takýmito poznámkami kým odídem?“ Všetci sme vybuchli smiechom. Sedela som v kresle a pozorovala, ako obaja vyberajú veci na posteľ, snažiac sa nájsť zhodu. Každý bojoval o svoj názor a ja som sa bavila, ako sa vedia nasrdiť kvôli zbytočnosti. Prímerie uzatvorili pri bielych úzkych nohaviciach v námorníckom štýle, s červeným opaskom, prúžkovanom bielo modrom tričku a tenkom letnom saku parížskej modrej. Bola to celkom dobrá voľba. Kombináciu bielu – modrú - červenú som milovala. Moje neposlušne jemne vlnité vlasy mi votrelci prikázali voľne rozpustiť a nasadiť si sandále na vysokom platformovom opätku. Voľky-nevoľky som ich poslúchla.



„Vyzeráš skvele. Čo ťa poznám, tak dobre si ešte nevyzerala,“ nešetril chválou Reji. Počuť také niečo práve od neho, bolo ako dostať Oscara.



„A ten úsmev!“ uškŕňala sa Mia. „Vyhodíme ťa s Rejim pred klubom. Zavolaj hneď! Jednoducho on to povie a ty po veeeeľkom bozku a piatich minútach mu zašepkáš do ucha, že si odbehneš. Vtedy mi zavoláš! Comprende?!“ šomrala, keď sme schádzali k jej autu.



„Dogovorili sme se!“



Mia ma s Rejim vyhodili pred klubom. Pozdvihli palce smerom hore a jednohlasne zakričali: „Hana, today is your day!“ Naplnená šťastím som žmurkla a vykročila s veľkým nádychom do klubu. Jemný vánok si pohrával s rozpustenými vlasmi, v ktorých som cítila obľúbenú vôňu. Pri vchode stal Harry a nechal ma prejsť mimo rad s veľkým úsmevom. Žeby aj on vedel, čo sa tu dnes odohrá? Vo vrecku zavibroval mobil. Pozrela som na displej, kde svitilo Jack. Možno by som aj zodvihla, keby som nezbadala Steva, ako na mňa máva. Zrušila som zvonenie a pozrela smerom k pódiu. Jack naštvané gestikuloval a vysvetľoval niečo Oliverovi, potom pozrel mojim smerom a odtiahol mobil od ucha. Oliver vyzeral pissed off, čo Jack nevnímal a pozoroval ma ako sa približujem k Stevovi. Jack, nie! Teraz nie! Dnes nebudem riešiť tvoje problémy! Dnes je to môj večer a ty v ňom nemáš miesto. Ignorovala som jeho prudký pohyb smerom ku mne a s úsmevom podišla k Stevovi. V tom momente ma chytil za ruku. Otočila som sa a naštvane ju vytrhla z jeho zovretia.



„Hana...,“ zdesene vyriekol, nedokončil, pretože Steve ma potiahol k sebe a chytil za obe ruky.



„Maja daragaja, tu si. Vyzeráš úžasne.“ Srdce sa išlo zblázniť od emócii.



„Steve, požičiaš mi na chvíľu Hanu?“ nečakane vyriekol Jack. To nemyslí vážne! To prehnal! Už nemám záujem o ďalšiu noc, kde budem riešiť problémy s menom Jack! Som z neho unavená!



„Kamarát prepáč, ale budeš musieť chvíľu počkať, pretože,“ otočil sa ku mne, ruky sa mu potili,“ čakám tu na teba Hana, lebo ti chcem niečo povedať.“ Nahnevane som zazrela na Jacka a usmiala sa na Steva. Prečo mi to nepovie, keď budeme sami? Go away Jack! Toto je chvíľa iba nás dvoch!



„My dear,“ začal Steve, „chcel by som ťa volať najlepšia kamarátka...,“ srdce zatlieskalo vzrušením nad očakávaním vyznaním, „...nemôžem ťa tak volať, pretože ty pre mňa nie si kamarátka,“ zvážnel. „Celý život som hľadal niekoho ako ty...,“ dojal ma a rozmýšľala som, či sa mu už nemám vrhnúť okolo krku. “...a našiel som. Niekoho kto vyplní prázdnotu a zaplní miesto. Mám šťastie, že som ťa stretol, pretože si mi ako sestra a chcem sa s tebou podeliť o šťastie, lebo nikoho iného tu z rodiny nemám, iba teba. Vďaka tomu, že si vždy pri mne stála, chápala ma, nechala nahliadnuť do sveta žien, získal som Annu. Toto je Anna, maja ľjubov! Anna toto je Hana.“ Otočil sa a ukázal na dievčinu, ktorá stála za ním. Chudá, nízka tmavovláska s hrubým mejkapom a červenými perami sa začala na mňa usmievať. Spoznala som ju. Patrila k dievčatám, ktoré sme stretli prvýkrát v Sentineli. Anna podišla ku mne so sebaistým úsmevom a podala mi ruku. Vôbec som si nepamätala, či aj ja som natiahla tu svoju, pretože nastal „stop time“. Mozog spracovával informáciu a nedokázal pochopiť, či dobre rozumel cudzej reči. Oči pozerali raz na Steva, raz na Annu, ignorujúc Jacka. A srdce? Mala som pocit, že prestalo biť, odtrhlo sa z aorty, roztvorilo hrudník, roztrhlo tričko a vyskočilo von civejúc na Steva, či správne pochopilo, čo sa odohráva. Telo stuhlo, ako keď stuhnú chápadla chobotnice. Chorvátski rybári, keď ju vylovia z mora, doslova ju oplieskajú o kameň, aby jej nestuhli svaly. Preto ju aj volajú Pleskavica. V tom momente som sa cítila ako skala a vyslovené slová ako chápadlá chobotnice, ktoré ma oplieskali. Sekundový moment prerušil Steve, ktorý ma stisol do objatia, Anna sa začervenala, Jack mal vražedný výraz tváre a ja som iba kŕčovito stála. Keď sa sťaby “brat“ odo mňa odlepil, čakal, že niečo poviem.



„Ja..., “ koktala som s tupým úsmevom, „ja...,“nevedela som nájsť slová „...som veľmi šťastná, že si našiel svoje šťastie!“ V krku sa vytvorila hrča a s priduseným hlasom som dodala:



„Dáte mi chvíľku prosím, musím si niečo vybaviť.“ Jack ma znova chytil za ruku. Chcel niečo povedať, no z druhej strany k nemu podišiel nahnevaný Oliver. Prudko som ju vytrhla zo zovretia a bez jediného pohľadu opustila miesto potupy. V hlave mi vírili výčitky, no najviac zlosť. Na seba. Chcelo sa mi plakať. Nedalo sa. Predierajúc sa k dverám, drzo som vrážala do ľudí a túžila sa nadýchnuť čerstvého vzduchu. Naštvane som ich otvorila, zastala a predýchavala skutočnosť. Zachvátila ma túžba rozbehnúť sa, no nohy oťaželi rovnako ako duša. Podišla som k okraju chodníka a trasúcimi sa rukami vytočila taxi službu. Nech je to sen! Prosím! prosebne som pozdvihla oči k nebu.



„Hana,“ Jackov hlas znel vážne. „Je mi to tak ľúto.“ Stál za mnou. Plná zlosti, zaťala som päste, otočila sa a zabodla ironický pohľad do jeho tváre.



„A čoho ti je ľúto Jack!“



„Ako to dopadlo. Chcel... povedal mi to tesne predtým, než si prišla... prepáč mi, nestihol som ťa varovať.....a pomýlil si mená.“ Trpko som sa na neho pousmiala.



„Môj drahý priateľ, toto je moja chyba. Ako malé dieťa, tínedžerka som si namýšľala, že niekto taký ako on, by mohol mať o mňa záujem. To ja si týždne nahováram, že niečo ku mne cíti, nie ty! Kde som podela rozum! Far out! Toto je zlý sen!“ Hnev sa zrýchľoval a taxík konečne prichádzal. Mávla som naň rukou.



„Kam ideš?“ opýtal sa prekvapene.



„Preč. Chcem byť sama.“



„Nemôžeš byť teraz sama. Zostaň! Zavolaj Mii!“ Pokúsil sa chytiť ma za rameno.



„Vrátiť sa do vnútra? Žartuješ? Nemám odvahu sa ti pozrieť do oči, nieto ešte stretnúť Steva, Annu a Kate! Chcem byť sama! Vďaka za starostlivosť, ale vráť sa ku Kate!“ nahneval ma. Uvedomuje si, čo po mne chce?! Stretnúť Kate?! Strápniť sa ešte viacej sedením vedľa dvoch párov ako sviečka, ktorá tam nepatrí. Jackov výraz tváre sa zmenil. Bol namosúrený.



„Neposielaj ma nikde, dobre?! Poď do klubu a nebuď tvrdohlavá!“ rozkázal. Taxík zastal. Nadýchla som sa, podišla blízko k nemu.



„Chcem byť sama. Tento krát chcem byť sama.“ S ľútosťou na mňa pozeral a mňa hnevalo aká som fakt chudera.



„No tak ...,“ Obrátila som sa k modrým dverám taxíka, stisla pery zadržujúc slzy, potom sa vrátila pohľadom k nemu.



„Vieš, čo počujem teraz? Slová z večera u mňa. Toto je jednoducho Another Love.“



„Hana...,“ nedokončil. Rýchlo som nastúpila do taxíka a bez jediného pohľadu odišla. V duši sa rozlial smútok a hanba zároveň. Medzi hnev a sklamanie zo seba sa votrela túžba zmiznúť a byť neviditeľná. Chcela som byť celofán. 


hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

nova2.5.2017
 

Ako som ti uz raz pisala ....podla mna si majster v chapani duse cloveka ....napriek tomu , ze som tvoje dvojdielo uz citala , citam znova s rovnakym zaujmom .....par detailov si pridala a su dobre ....obraz jej rodiny a zazemia je dojemny .....podla mna si jedna z tych co nepisu sladke pribehy, ale realne , plne zivota aky mozeme vidiet okolo nas ....velmi dobre sa to cita, je to vtipne, mile a realne si viem Hanu uplne predstavit ...skoda, ze ta nie je realna - chcela by som ju za priatelku :-)

Ella L8.5.2017
 

Milá Nova, nesmierne si cením tvoj čas, že ho míňaš na môj príbeh a zároveň sa teším, pretože uvidíš zmeny v niektorých častiach a budem rada, ak mi napíšeš svoj názor.
Tvoje uznanie, ako čitateľa, ma pre mňa neoceniteľnú hodnotu. Príbeh pravdepodobne neuzrie svetlo sveta ako kniha, no až by sa tak stalo, ver mi, že si ťa nájdem...

Severína2.1.2017
 

Musím povedať, Ella, že som sa pri tejto kapitole poriadne zabavila. Musela som sa chvíľami aj usmievať. Predstavovala som si, ako sa tam všetci poskládali do toho auta.
Som zvedavá, ako to bude pokračovať. Som rada, že už tam nie sú tie zátvorky. Je to bez nich určite lepšie.
Je to dobre humorne ladené. Ten prst sa už dvíha hore.

Ella25.1.2017
 

Ďakujem Severína, cením si tvoj čas.

Severína26.12.2016
 

Ella, v prvom rade chcem zaželať pekné Vianoce.

A teraz prejdem k obsahu diela. Mohla by som začať takto: Čo dodať? Nie je to zlé, nie je to dobré. Tak pol napol.

Začnem tým dobrým. Po gramatickej stránke celkom dobre. Nerobí ti problém skloňovať. Slová, až na pár dobre volené. Ale... ten, čo dáva v texte za vetou zátvorku a tam vysvetľuje dej, alebo cudzojazyčnú vetu je ešte nedozretý autor. Čiže zátvorky dať preč. Nevysvetľovať anglické vety. Prečo? No preto lebo vysvetlenie má vyplynúť prirodzene z deja. Treba sa pohrať so slovami a vhodne zaradiť vysvetlenie do deja. Lebo toto je veľmi jednoduché a alibistické. Vlk sa najedol ovca ostala celá.

Text pôsobí ako poviedkový cyklus. Čiže každá jedna kapitola samostatná poviedka o hľadaní partnera. Nie ako ucelený román. Nešla si na to dobre. Bolo treba priamo nadviazať na predošlý dej a z toho malo prirodzene vyplynúť nasledujúce rande. Nie ísť priamo na vec. Treba čitateľa pripraviť na to, čo bude nasledovať.

Veľa hovorenej reči. Málo dialógov. Všetko dostaneme na tanieri povedané, nemusíme nad tým premýšľať. Nevyplynie to z dialógov. Málo dramatizácie. Prečítala som to rýchlo, bez toho, aby som musela nad tým uvažovať, aby to niečo vo mne zanechalo.

Každopádne som zvedavá na ďalšiu kapitolu, či to bude pokračovať v rovnakom duchu. Či tam bude zas nové rande s novým mužom. Alebo sa trocha dej rozbehne.

Zatiaľ je ten palec dole, uvidíme, či nepôjde pomaly hore.

Ella2.1.2017
 

Milá Severína,
ďakujem za názor, kritiku, postrehy.Vlastne si ma utvrdila v tom, nad čím som váhala. Prvé dve kapitoly už meniť nebudem, no tie ďalšie sú zmenené a netajím, že vďaka Tebe.Anglické výrazy som chcela na upevnenie deja, zátvorky je skvelý postreh.Nevyzretý autor, to teda som, pretože ja zatiaľ nie som autor :-)
Priznám sa, že by mi bolo ľúto, keby si nečítala ďalej.
Príbeh nie je o hľadaní partnera :-)
Ešte raz ďakujem cením si Tvoj názor.

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Ella L

83b15db73834b47d319e593b4e7221f8.jpg
O mně

 

Všechna moje díla


  • Mediální partneři projektu: 
     
  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •