IKAR CZIKAR CZ

I. Tanec modrých duší (Antónia B.)16.8.2017
 

0
 počet hodnocení: 0
přečtené 1424, Komentáře 0

 

Tanec modrých duší 45. časť

O týždeň neskôr



Aira si žila svoj život s deťmi a veľmi jej pomáhal Džoul. Mers sa  vôbec nezaujímal o nikoho z nich. Ten šok, akoby mu zablokoval pamäť a nevedel, že mal rodinu.  Buď len posedával v hale, alebo sa zašil nevedno kam.  Aira zašla za Malkom porozprávať sa o Mersovi.



„Čo mám urobiť, aby bol taký, ako pred tým? Prečo sa o nič nezaujíma?“



„Vieš Aira, nie je to pre neho jednoduché. Prežíval hrozné chvíle, bez slnka a ešte bez svetla. Musel to byť hrozný šok pre jeho telo, jeho myseľ sa ešte asi nespamätala a možno stále žije v tej samote na Mandore. Možno by mu pomohol precitnúť iný šok, aby sa odpútal od tmy, ktorú zažíva.“



„Ďakujem ti Malk.“



Odišla do izby rozmýšľajúc a napadlo jej, že by jej s tým mohol pomôcť Džoul.



„Mám na teba prosbu, pomohol by si mi s niečím chúlostivým?“ pýtala sa hanblivo.



„Aira vieš, že pre teba urobím hocičo.“



„Ale toto sa ti nebude páčiť. Nechcem, aby si si myslel, že ťa zneužívam.“



„No tak, čo také mám urobiť?“ už bol veľmi zvedavý.



„No chcem,  aby si išiel so mnou do haly a...“



„A čo?“



„Chcem aby si ma pobozkal, aby to videl Mers. Doktor hovoril, že by mu pomohol nejaký šok.“



„Myslíš, že si nás bude všímať?“ 



„To neviem. Tak čo, vyskúšame to?“ opýtala sa. Pousmial sa a už sa na to veľmi tešil.



„Džoul, však sa na to netešíš?“ všimla si jeho nedočkavosť a usmiala sa . Džoul sklopil zrak a zahanbil sa.  



„Tak poď,“ chytila ho za ruku a šibalsky sa na neho pozerala. Veľmi sa toho bála, ale najviac sa bála, že zareaguje úplne opačne. Spolu vošli do haly, Mers sedel a popíjal. Aira Džoula držala za ruku, a keď sa Mers pozrel, objala ho. On sa nedočkavo sklonil k Airiným perám a nežne ju bozkával. Jedným okom Mersa pozorovala, ale on len hľadel a žiadna reakcia. Džoul sa pod vplyvom Airiných pier jemne rozžiaril a zalieval  ju svojim svetlom. Vtiahol ju nenápadne do chodby, aby neboli na očiach ostatným ľuďom. Z chodby žiarilo čoraz viac svetla.  Mersa odrazu  to žiarivé svetlo neodolateľne vábilo, keď ho dlho nevidel.



Prestali sa bozkávať, ale Džoul mal problém prestať žiariť. Aira sa na ňom bavila, ale až do chvíle, keď sa v chodbe objavil Mers.



„Čo tu robíte?“ opýtal sa. Pozrel na Džoula a hľadel naň, akoby hľadal v pamäti odkiaľ ho poznal. Aire sa takmer zastavil dych a dúfala, že sa konečne spamätá. Džoul mu tiež pozeral do očí a trochu sa bál jeho reakcie. Mers po chvíli rozmýšľania ukázal na Džoula prstom.  



„Dúfam, že tu nerobíte nič zlé, videl som, že ste svietili. Nie ste na to ešte primladí?“



Aire bolo do plaču, vôbec nevedel kto sú. Jeho myseľ tak ako ožila, tak isto sa znova podela kdesi do nevedomia. Mers odišiel a Aira sa hodila na Džoula s plačom.



„Ja to už nevydržím, už nie,“ vzlykala mu na pleci, a už nedúfala, že Mersa získa späť. Džoul ju chlácholil: „Neboj, on si spomenie.“



„Ak sa nám nepodarí priviesť ho späť, čo potom? Nedokážem sa naň celý život pozerať,“ zúfalo sa rozvzlykala a Džoul ju nežne objímal.



„Musím ísť za ním,“ rozbehla sa  do haly, ale už tam nebol. Premiestnila sa na loď, hľadala ho všade, na odpočinkovej palube, v riadiacom centre, v jeho starej izbe a bol tam, kde by to najmenej čakala. Našla ho v ich spoločných izbách stáť, pred priezorom do vesmíru.



„Mers, kde si sa mi podel?“ opýtala sa zúfalo. Otočil sa. Pozerali si do očí, Aira sa k nemu priblížila a dotkla sa ho jemnučko svetlom. Mers sa zachvel, ale nerozoznala, či od bolesti, alebo od vzrušenia. Podišla k nemu úplne blízko, a akoby nechápal, čo od neho chcela. Objala ho a vášnivo ho bozkávala na pery. Odrazu sa mu začali vynárať všetky spomienky pred Mandorom. Aira sa k nemu tisla čoraz viac a zazrela mu v očiach slzy.



„Mers môj, nenechám ťa samého, strašne ťa milujem.“



Naraz sa jej pozrel prekvapene do očí. „Aira, bolo mi smutno, kde si bola tak dlho?“ pošepol roztrasene. Konečne precitol. Od radosti sa jej podlomili kolená a tvár sa jej rozžiarila neopísateľným šťastím.  Takmer spadla, ale on ju silno objal a držal.



„Moja sladká Aira, strašne si mi chýbala, milujem ťa.“



„Mers, nemohla som bez teba žiť, moje srdce umieralo, keď som nevedela kde si.“



Neveril, že bol s ňou a stále jej  hľadel do očí, akoby sa uisťoval či nesní. Hovoril jej nežné slová a dychtivo ju bozkával na pery. Od šťastia ho neprestávala objímať a bozkávať po celej tvári. Bozkávala ho aj na jeho krásne smutné oči. Nemohli sa jeden druhého nabažiť a  skúsila ho jemne obaliť svojim svetlom. Zatváril sa, že sa mu to páčilo  a v očiach mu uvidela vášeň, ktorá jej tak chýbala.



„Môj milovaný, nebolí ťa, keď sa ťa dotýkam svetlom?“



„Aira moja, milujem tvoje svetlo. Len je na mňa ešte prisilné.“



Pomaly ho zbavovala odevu a jemne sa ho dotýkala. Jeho telo už nadobudlo pôvodný vzhľad a nemohla z neho odtrhnúť zrak.  Zvalila ho na lôžko. Vyzliekla sa a úplne sa k nemu pritisla. Celý sa bolestne roztriasol od silného vzrušenia,  ťažko vzdychal a srdce mu išlo vyskočiť z hrude, ale túžobne na Airu pozeral. Musela sa na chvíľu odtiahnuť, aby si pomaly zvykol na jej svetlo. Prvýkrát cítila, aké to bolo, keď si musela zadržiavať energiu a čudovala sa, že to Mers pred tým hravo zvládal.  Ale kvôli nemu to vydržala. Neustále jej vyznával lásku, ako pred tým a vtedy sa skoro neovládla, ale musela. Inak by mu mohla ublížiť. Strašne sa pri nej chvel, až sa oňho bála. Keď už na ňom videla, že to bolo pre neho až neznesiteľné a celé telo mu skrúcalo, musela ho nechať samého v izbe. On si ešte svoje svetlo nevedel ovládať, tak o splynutie sa ani nepokúšali. Keď sa upokojil znova ho jemne objala a pokračovala v presvetľovaní jeho stuhnutého tela, ktoré bolo dlho bez pohladenia. Po dvoch hodinách sa unavili a zaspali si v objatí. Aira už dávno tak tuho nespala. Keď sa prebrala, Mers nad ňou bdel a usmieval sa.



„Moja, som taký šťastný, že si znova pri mne. V tej tme, som prežíval len vďaka spomienkam na teba.“ Jemne ju objímal a rozprával jej tie strašné veci, ktoré denne podstupoval. Plakala mu v náručí, počúvala ho a nemohla uveriť, že to vôbec prežil, za čo bola osudu nesmierne vďačná.  Cítila, že sa to všetko z neho konečne uvoľňovalo a tešila sa, že čoskoro bude, ako pred tým.



Dva dni ich nikto nevidel. Liečili sa navzájom svojou láskou, ktorá im roztápala zmrznuté duše.



Hladila ho svojim svetlom v čoraz väčšej intenzite a naraz sa jeho svetlo uvoľnilo a nečakane zalialo jej telo. Aira sa zo všetkých síl snažila vydržať ten slastný príliv, ktorý jej tak veľmi chýbal, ale nedokázala to. Jej svetlo celou silou zasiahlo Mersa.  On cítil, že už mohol ovládať svoju energiu, ale aj tak ho Airina vlna rozkoše prekvapila. Nevydržal toľko vzrušenia, skrútilo ho  a vykríkol. Už nevládal ani dýchať z toľkej slasti, ktorú dávno necítil.  Bozkávala ho po tvári a snažila sa byť čo najjemnejšia, ale aj ju tie intenzívne pocity zmáhali čoraz viac. Musela sa veľmi premáhať a nedokázali sa ešte normálne milovať. Bolo to pre oboch veľmi vyčerpávajúce, ale Aira bola šťastná, že sa jej Mers opäť vrátil. Vychutnávali si spolu vzájomnú prítomnosť, na okolitý svet a na všetkých zabudli. Teraz existovali len oni dvaja.



Po troch dňoch, ktoré na lodi strávili, si Mers  uvedomil, že dolu v hale asi videl Airu a  s voľakým sa objímala, ale nebol si istý, či sa mu to nemarilo. Prechádzali sa držiac za ruky po lodnom meste a rozprávali sa:



„Moja sladká, to teba som videl tam dolu s tým mužom?“ opýtal sa náhle. Zahanbene sa usmiala.



„Áno, mňa si videl.“ 



„A s kým si tam bola?“ 



„Mers, je toho toľko, čo ti musím porozprávať. Pokým si tu nebol, cestovali sme vrstvami časopriestorov a v jednom z nich sme našli opusteného jedného muža.“



Mersa to veľmi zaujalo, ale nechápal o kom hovorila a ani prečo mu hneď nepovedala  jeho meno.



„Tomu mužovi umreli všetci blízky, ostal úplne sám a bezradný. Vzali sme ho so sebou a veľmi nám pomohol, keď sme ťa hľadali.“



Mers už bol netrpezlivý.



„Kto je to?“



„Nechcem aby si sa zľakol. Priprav sa, poviem ti to, ale sľúb mi, že sa nebudeš o mňa a moju lásku k tebe báť! Sľubuješ?“



Mers pokýval hlavou.



„ Je to .....“ nedopovedala, Mers ju predbehol.



„Je to Džoul,“ povedal s istotou.



„Áno.“



„Ja som už dávno vedel, že ho nájdeme. Pamätáš sa, keď som sa tak divne choval na Zemi? Vtedy som sa to dozvedel. A nechcel som ti to povedať, aby si sa zbytočne netrápila.“



„A ty si sa bál, že ťa opustím, však?“ 



Vyšli mu slzy a prikývol.



„Mers, Džoul mi v posledných dňoch veľmi pomáhal, ale zaspávala som vždy s myšlienkou na teba a dúfala som, že ťa znovu stretnem. Moje srdce bolo zranené a nedokázal ho utešiť ani Džoul. Iba ty.“



Veľmi ho dojalo jej vyznanie a neubránil sa prúdu sĺz.  Silno sa objali a rozochvene sa  pobozkali. Ľahli si v objatí v parku pod strom, ďalej od rušnej ulice a znova sa pýtal:



„Aira, ale čo ste robili v tej chodbe?“



Bolo jej trápne mu o tom hovoriť, ale prekonala sa. „Vieš, nevedela som, ako upútať tvoju pozornosť. Keď si sa aj na mňa pozrel, nevidel si ma. Tak mi napadlo, že sa pred tebou pobozkám s Džoulom a vidíš, zabralo to“.



„Nemôžem uveriť tomu, že som ťa nevnímal, vôbec si nespomínam, že by som ťa videl, len keď si sa pri mne objavila tu... na lodi. Prepáč mi to, odpusti mi!“



„Mers môj, milujem ťa, nemám ti čo odpúšťať. Ty mne prepáč, že som ťa nedokázala ubrániť pred Adronovým hnevom, odpusť mi!“



Mers krútil hlavou, šepkal jej do ucha, že ona neniesla vinu za jeho činy a tuho ju objímal. Znova ho pohladila svojou nežnou energiou. Mers poctil, že by už mohol zniesť aj viac jej svetla, potiahol ju za ruku a premiestnili sa spolu do svojej izby. Nedočkavo sa povyzliekali a zvalili na lôžko. Mers sa  celý sa rozžiaril a čakal na jej svetelné pohladenie. Bála sa zvýšiť intenzitu, ale už to zvládal celkom dobre. Chvíľu sa len hladili, naraz sa Aira neovládla, zaliala ho silnou dávkou, po ktorej ho okamžite vystrelo, akoby ho zasiahol elektrický prúd a hlasno zastonal. Srdce mu bilo, ako splašené, vtom  jeho svetlo vybuchlo v oslnivých lúčoch, ktoré okamžite vnikli do jej tela. Uvidela v jeho tvári blaženosť. Jeho nádherné oči sa rozšírili a z jeho úžasných pier vychádzali  hlboké, vzrušené vzdychy. Oči jej zvlhli a silno objímala jeho rozochvené telo. „Milujem ťa môj najdrahší, veľmi si mi chýbal a  už sa teším, že znova stretnem tvoju nádhernú dušu...“ pošepla mu vzrušene. Mersovi v tej extáze vyhŕkli slzy šťastia po jej slovách a nakoniec sa do neho roztúžene celá vnorila. Ich duše boli konečne znova spolu a slastiplne prežívali nádherné zvítanie, po ktorom neskutočne dlho bažili. Aira sa dočkala splynutia, ktoré ju, aj jej dušu  dokonale uspokojilo. No cítila výčitky kvôli Zarielovi, ale v tejto chvíli sa rozhodla, že na to nebude myslieť.



Po tomto zážitku, už bolo všetko, ako pred tým. Milovali sa v sprche, na odpočinkovej palube, v radiacom centre, aj v sále záznamov a všade, kam išli. Pochodili po celej lodi, po všetkých známych miestach a pri spomienkach na ich spoločný život na lodi, sa všade milovali, pokým sa jeden druhého nabažili. Strávili tam o samote celých šesť dní. Nik ich nešiel hľadať, lebo všetci vedeli, že sú spolu a vzájomne si vynahrádzali tie mučivé chvíle, ktoré pretrpeli.



Keď sa konečne ocitli na Cethare, Mers sa radostne obzeral, akoby sa prvýkrát vrátil po dlhej dobe domov. Aira sa usmievala pri pohľade do jeho šťastných, zelenomodrých očí a tešila sa na deti. Objavili sa  spolu  v izbe  a nikto nevydal ani hláska od prekvapenia. Akurát chlapci sa mu rozbehli do náručia a šťastne ho objímali a volali naň:



„Ocko, konečne si sa vrátil. Ocko...“



Mersa zaliali slzy pri pohľade na chlapcov a zdali sa mu väčší. Luna s Adronom  a Džoulom čakali, pokým sa vyobjímal s deťmi, aby ho tiež mohli privítať v normálnom svete. Adron mu previnilo pozeral do očí, ktoré žiadali o odpustenie. Mers sa však nehneval a Adrona mocne objal. Bol šťastný, že mohli byť priateľmi tak, ako voľakedy. Adrona to dojalo a neubránil sa slzám.



„No tak bratku, všetko je už dobré,“ poťapkal ho Mers.



„Ani netušíš, aký som rád, že si to prežil, odpusti mi braček...“ žiadal Adron dojato. Mers sa vyobjímal  aj s Lunou a potom pozrel na Džoula. Podal mu s úsmevom ruku.



„Džoul, ďakujem, že si Airu znova zachránil.“



„Ja som rád, že si už v poriadku,“ povedal Džoul, usmial sa na neho a objali sa. Aira si myslela, že sa toho nikdy nedočká a vyhŕkli jej slzy, keď ich videla, ako priateľov.



Pár dní si Aira a Mers ešte s pomocou rodičov a Džoula vychutnávali domácu pohodu. Takmer nikam nechodili, akurát Mers si občas sadol k baru a popíjal vigli. Aira ho tam vždy našla a strácala sa v jeho úchvatnom pohľade. Potom ho vzala za ruku a odviedla si ho do izby, kde pokračovali v svetelnom tanci, ktorý kedysi dávno nedokončili. Spomínali na ten deň, pustili si krásnu hudbu  a tvárili sa, že sú spolu prvýkrát. Tancovali presne tak isto, ako  vtedy a predlho sa v spomienkach vyžívali. Keď Mers už jej víru nedokázal odolávať, zvalil ju na biely mäkký koberec  a vpustil do seba jej nedočkavé svetlo, ktoré jej s radosťou v duši opätoval. Došlo k  nádhernému splynutiu, po ktorom sa obaja rozcítili a so slzami v očiach sa objímali až do rána.



 Po niekoľkých nádherných dňoch s Mersom, si Aira znova spomenula na Zariela a tvárila sa veľmi smutne a previnilo. Sedela dumajúc v hale pri bare a rukou si podopierala hlavu. Myslela na neho a veľmi ju trápilo, že bol kvôli nej stále v inom časopriestore. Rozhodla sa, že o ňom Mersovi povie. Veľmi sa toho bála, lebo netušila, ako Mers zareaguje, ale kvôli Zarielovi sa odhodlala k priznaniu. Mers ju uvidel, ako bez života, pobozkal ju na líce a vzal ju na ruky. Kráčal s ňou domov, bozkávajúc jej tvár a cítila sa čoraz previnilejšie. Posadil ju do kresla a kľukol si k nej.



„Aira, prečo si smutná?“ prihovoril sa jej a nežne ju objal.



„Nemám rád keď si smutná.“



Zúfalo naň hľadela.



„Mers, musím sa ti s niečím strašným priznať, ale neviem, ako ti to povedať,“ po tvári sa jej rozkotúľali slzy.



„Aira, desíš ma. Čo sa stalo?“



„Nevedela som, čo  sa s tebou stalo, Adron s Lunou mi tvrdili, že si zomrel a starešinovia sa tvárili, akoby si nikdy neexistoval. Pomáhal mi len jeden jediný človek. Bola som v tej bezradnosti zaň vďačná, ale teraz neprejde deň, aby ma to netrápilo,“ hovorila so strachom v hlase.



„Aira, čo mi tým chceš povedať?“ premkol ho zlý pocit.



„Keď si tu nebol, milovala som sa s iným mužom... dvakrát.“ vyhŕklo z nej. Zakryla si rukami tvár a rozvzlykala sa. Mers nevedel, či dobre počul, ale potom si to uvedomil. Nepovedal nič, len vstal, ruky si dal v bok a so slzami v očiach sa nervózne prechádzal hore, dole. Naraz buchol do steny a vyšiel von z izby. Vôbec nevedel, čo si mal myslieť, nevedel čo si počať. Zašiel k baru, vzal si pohár vigli a chcel sa napiť. Triasli sa mu ruky, odrazu pohár hodil z celej sily o zem. Všetky oči v hale spočinuli na ňom. Premiestnil sa na odpočinkovú palubu, posadil sa, hlavu si uchopil do dlaní a plakal. Plakal nad všetkým tým utrpením, ktoré stále nemalo konca. 



Ako mohla svoju dušu spojiť s iným mužom? nevedel to pochopiť. Objavila sa pri ňom so slzami. Kľakla si k nemu na kolená.



„Mers, chcem ti to vysvetliť, prosím!“



Pozrel sa na ňu tak zúrivo a prepálil jej oči skrz na skrz, až sa ho zľakla.



„Mers môj.“



„Nehovor mi tak!“ zahriakol ju.



„Nejaký chlap sa ťa dotýkal a  dotýkal sa tvojej duše, ja už viac nie som tvoj. Zničila si lásku našich duší,“ vykrikoval bolestne. Aira nahlas plakala a kričala:



„Odpusť mi, Mers. Moju dušu nikto iný nepozná, iba ty.“



Mers sa postavil. Kľačala na podlahe predklonená a hlboko vzlykala. Chytil ju silno za ruku a prudko ju postavil, až ju v nej zabolelo. Z jeho pohľadu sršali blesky.



„Tak splynula si s ním, alebo nie?“ 



„Áno, ale moja duša s ním nebola.“  



„Klameš, to sa nedá,“ zreval.



„Mers, vždy som ti hovorila pravdu,“ skríkla. Nevedel pochopiť, ako mu mohla klamať do očí a krútil nešťastne hlavou. Dotkla sa jeho paže, ale on ju odstrčil  až spadla na podlahu. Aira umierala žiaľom. Mers, zradou a bleskovo sa premiestnil do ich izieb. Nikde na Cethare, ani na lodi nenašiel miesto, kde by netrpela jeho duša. Bezmocne volala do éteru o pomoc, ktorá neprichádzala a šialenstvo sa stupňovalo.


hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Antónia B.

20170908_184408.jpg
O mně

Rada čítam a rada vymýšľam niečo nové.

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •