IKAR CZIKAR CZ

II. Slzy modrých duší (Antónia B.)22.10.2017
 

5
 počet hodnocení: 2
přečtené 10257, Komentáře 0

 

Slzy modrých duší 68.časť

Aira si v hlave dennodenne prehrávala zážitky z únosu  a rozmýšľala aj nad možnosťou, že Luna so Zarielom sa mohli premiestniť niekam do bezpečia. A keďže sa nevracali, mohlo to znamenať aj to, že  použili portál.



„Mers, poď  rýchlo, musíme nájsť Lunu. Že ma to skôr nenapadlo,“ krútila hlavou.



„A čo?“ opýtal sa.



„Luna mohla použiť portál, aby sa schovala. Musíme nájsť ten správny,“ s úsmevom sa premiestnili do sály záznamov a prezerali všetky obrazy, ktoré, by pripadali do úvahy. Naraz ju upútal obraz Palinónu. „Mers, asi som ich našla,“ usmievala sa.



„Veď to je Palinón,“ čudoval sa.



„Ja viem, skús ich tam nájsť!“



Mers si priblížil obraz k ovládaciemu panelu a prehľadával na mesiaci každú oblasť, ale po nich ani stopy. „Aira mrzí ma to, ale tam určite nebudú. Sú tam len stromy a kríky."



Nechcela sa vzdať a prehľadávala všetko znova. Zrazu si niečo všimla.



„Aha čo je to?“ zväčšila to miesto.



„To nič nie je, to je len konár.“



„Aha, pohlo sa to,“ skríkla vzrušene.



„Láska, veď vieš, že tie stromy sa hýbu, však?“



„Ale to, čo som videla, nebol konár,“ zväčšila ten strom  a priblížila kmeň.



„Mers, našla som ich,“ rozvzlykala sa od radosti. Mers sa pozrel na obraz a uvidel strom s otvorom, z ktorého trčala ruka.



„Poďme za Batom, nech premiestni loď k Palinónu,“ šťastne Airu objal a bozkávajúc sa s ňou premiestnil do riadiaceho centra.



„Bat, našli sme Lunu, je na Palinóne. Naštartuj loď!“



Bat s úsmevom poslúchol a o pol hodinu sa Aira s Mersom prechádzali po jagavom povrchu mesiaca, hľadajúc bútľavý strom. „Vedel si, že táto vegetácia dokáže komunikovať?“



Mers ju pohladil po líci a usmial sa. „Moja malá, ako by som to nevedel.“



„Prečo sme sem nikdy neprišli? Mohli sme si tu oddýchnuť, je tu úžasne a ten voňavý vzduch,“ rozplývala sa. Zrazu začuli výskať dieťa.



„To je Zar,“ rozbehli sa za hlasom a objavili šťastnú rodinku. Zarielovia sa kúpali a Luna vysilene ležala v machu. „Luna,“ skríkla Aira. Rozbehli sa k nej a ona sa len malátne usmiala. „Mami, konečne,“ zaspala.



„Bože ona čaká dieťa, Kaela to zabije,“ vzdychla si.



„Zariel,“ oslovil ho Mers. Ten rýchlo vyliezol z vody a nezmohol sa na slovo od radosti, keď zazrel ich záchrancov. Šťastne sa vrhol na Mersa a objímal ho. V živote ho nevidel radšej, ako teraz.



„Mers, ale vám to trvalo,“ podotkol s úsmevom po chvíli. Aj malý Zar sa vrhol k Mersovým  nohám, túlil sa k nemu a napodobňoval svojho otca.



„Ahoj drobček, mal si sa dobre?“ opýtal sa ho Mers.



„Áno a ty si kde bol?“



Mers sa zasmial a vzal ho na ruky. „Všade som ťa hľadal a ty sa tu schovávaš,“ zažartoval. „Zariel, Luna je už dlho slabá?“



Prikývol. „Už mi vzala takmer všetko svetlo.“



„Počuj, to dieťa je tvoje?“ opýtal sa Mers s obavou.



„Nie, Luna už bola tehotná, keď sme sa stretli.“



Mersovi odľahlo, pousmial sa a pomyslel si na Kaela. Podišiel k Lune a chytil jej ruky. Okamžite mu brala energiu a zrazu sa preberala.



„Oci, ďakujem, vezmeš ma už domov?“



Pritisla sa k jeho usmiatej tvári a ocitla sa v jeho náručí. „Kael sa už nemôže dočkať,“ pošepol jej. Premiestnili sa na loď a Lunu vzali najskôr do ošetrovne. Malk jej dal malé fľaštičky s energetickým nápojom, aby zosilnela. Ešte sa  chcela  rozlúčiť so Zarielom.



„Mami, už ho môžem objať?“



Aira prikývla a Luna neisto Zariela objala.



„Ďakujem ti za krásne chvíle, máme spolu nádherné zážitky však?“



„Nikdy na ne nezabudnem,“ pobozkali sa po dlhej dobe. Objímali sa a Luna sa ho držala, ako kliešť. „Nechcem ťa znovu opustiť, sľúb mi, že si nájdeš krásne dievča,“ žiadala ho so slzami. Zariel sa pousmial a tiež mu vyšli slzy.



„Ak nájdem takú, ako si ty.“



„Odprevadíš ma na planétu?“



„Rád.“ Vzal ju do náručia a všetci sa premiestnili na námestie.



Kael ležal na ležadle a smutne pozeral pred seba. Naraz uvidel svojich usmiatych rodičov s Malkom, vedľa nich kráčalo dieťa a Zariel, nesúci jeho najväčší, stratený poklad. Celý ten výjav, akoby vnímal spomalene, pokým mu došlo, čo vlastne videl.



„Moja Lu, Luna...“ skríkol a rozbehol sa k nej. Zariel ju položil na zem a Kael sa  šokovane pozrel na jej brucho. Vtom okamihu sa mu zatmelo pred očami a radosť sa premenila na strašnú, nočnú moru. Vrhol sa na Zariela a škrtil ho s krikom.



„Čo si jej to zase urobil? Ja ťa zabijem, ty úbožiak,“ ziapal, ako zmyslov zbavený a Mers sa ho pokúšal oslobodiť.



„Kael, prestaň!“ skríkla Luna. Len jej slová ho dokázali oslobodiť od amoku. Ale od zúfalstva sa zabodol do jej očí vyčítavým pohľadom a vytryskli mu slzy.



„Hovorila si mi, že som tvoj jediný, zabila si našu lásku. Už ma v živote neuvidíš,“ skričal a ušiel. Dušu mu zvieralo viac, ako keď sa dozvedel, že zmizla. Život zrazu stratil zmysel. Bežal dolu do spodného mesta  a zastal  nad priepasťou. Hľadel dolu a lúčil sa so životom.



Luna sa ponáhľala do ošetrovne s Malkom, požiadala ho, aby jej odstránil čip. „Malk, rýchlo, mám o neho strach!“



Pribehol k nej s nástrojom a odstránil jej čip. Konečne  začula jeho myšlienky, no boli plné hnevu a zúfalstva. Podľahol sebe- vražedným úmyslom. 



„Kael, láska, to dieťa je tvoje, ty si to dokázal. Budeš otcom, prosím, vráť sa mi, potrebujeme ťa, obaja.“



 Rozosmial sa a čoraz viac sa nakláňal nad priepasťou. „Prestaň ma balamutiť, ja nie som schopný splodiť dieťa, vypadni z mojej hlavy! Kde si bola doteraz, keď som ťa nepočul, čo?“



 Hneval sa a jeho žiaľ prechádzal do nepríčetnosti. Zvieral zábradlie, chvíľu sa rehotal a chvíľu vzlykal.



„Láska, pamätáš si naše vášnivé šťastné chvíle? To dieťa je  plod našej lásky a už sa ťa nevie dočkať.“



 Prihovárala sa mu a už nevedela, ako ho mala presvedčiť.



„Prečo ma týraš, čo som ti spravil? Odíď z mojej hlavy! Počuješ?“ Zmietal sa v bolesti a už sa chcel prevaliť cez zábradlie, ale v poslednej chvíli ho zachytil Mers.



„Synku, čo to robíš? Chceš pripraviť svoje dieťa o otca?“



Kael sa pozrel do jeho usmiatych očí a neveril vlastným ušiam. Vyvalene zízal Mersovi do tváre. „Naozaj je moje? Ja som splodil dieťa?“



Mers  s úsmevom prikývol. Kaelov výraz sa zmenil a s plačom sa radostne túlil na Mersovu hruď. „Ja budem otcom? Moja Lu, idem za ňou,“ skríkol a rozbehol sa na povrch. Stála v hale so slzami v očiach a čakala na neho. Keď ju uvidel zastal a pomaly sa k nej približoval. „Moja Lu, bola si len moja?“



Prikývla. Vrhol sa na ňu a ich pery sa konečne spojili. „Odpusť mi tie hrozné slová láska, umieral som bez teba, každý deň som ťa čakal. Skoro som sa bez teba zbláznil.“



 Kľakol si, objal jej brucho a nemohol prestať vzlykať od šťastia. Luna sa mu šťastne vnárala do tých jeho krásnych vlasov a preciťovala jeho svetlo, ktoré jej tak chýbalo. Kael počúval zvuky z vnútra jej tela a jeho duša sa chvela radosťou. Obom im stekali po tvári prúdy sĺz. Naraz ju vzal do náručia a niesol do izby, hľadiac jej do očí. Stále jej bozkával tvár.  „Si môj jediný, už budeme konečne šťastní, šialene ťa milujem.“



„Aj ja teba láska. To ticho v mojej hlave som už nemohol zniesť, hrozne si mi chýbala, kde si bola?“



 Luna sa zasmiala. „Naozaj to chceš vedieť?“



Prikývol. „A nebudeš sa mi smiať?“



„Nie,“ sľúbil. 



„Bola som na Palinóne,“ pozerala na jeho výraz a takmer sa rozosmial.



„Na Palinóne? A prečo?“



„Ušli sme pred únoscami.“



Konečne prišli do izby, ľahli si spolu na lôžko, ale ich oči sa od seba nemohli odtrhnúť. „Moja Lu, už som zabudol, aká si úžasná, chýbala mi tvoja duša, objímaj ma prosím!“ Žiadal ju a nemohol uveriť, že bol znova s ňou. Luna sa strácala v jeho objatí a z jeho nenásytných bozkov, ktoré ju rozpaľovali. Dychtivo ju vyzliekal, pozoroval jej tvár a jej rozžarujúce sa telo.



„Si nádherná s tým bruškom, som z teba hotový.“ Postrhával zo seba oblečenie a celý sa k nej pritisol. „Kael bojím sa.“



 Vzrušene ju bozkával na tvár a na pery. „Láska, nemusíš sa báť, už som to bez teba nemohol vydržať. Neublížim ti“



„Ja viem, ale ja ublížim tebe.“



 Kael sa zasmial. „A čo mi urobíš, rozpučíš ma s tým bruchom?“



 Rozchichotala sa a rozžiarila. Veď uvidíš. Pomyslela si a Kael sa už nevedel dočkať. Len čo sa rozžiaril, vysávala ho do posledného záblesku. Obaja sa konečne uvoľnili a blažene vnorili do seba svoje nedočkavé svetlá. Vtom zacítili dušu svojho nenarodeného dieťaťa a ich rozkoš sa premenila na nezabudnuteľný zážitok. Cítili nesmiernu lásku tretej duše, ktorá sa nevedela nasýtiť. Dieťa vstrebávalo svetla čoraz viac a Kael takmer skolaboval. Luna sa prebrala prvá, Kael bol úplne vyšťavený, ale tváril sa veľmi šťastne.



„Cítil som naše dieťa, bolo to úžasné, miluje nás oboch.“ Začula v mysli a pobozkala ho na pery. „Áno, cítila som to.“ Kael sa nevládal ani pohnúť a tvrdo zaspal.



„Láska, preber sa, preber sa,“ volala naň, ale on už nič nevnímal, tvrdo zaspal s úsmevom na perách. Nechala ho odpočívať, pobozkala ho na líce a zakryla tekutou látkou z lôžka. Odišla do haly so šťastným výrazom a uvidela tam svoju rodinu. Bol tam aj Zariel a rozprával sa s Mayou. „Zariel, chcem sa s tebou ešte raz rozlúčiť,“ hovorila pred Mayou, aby ho od nej na chvíľu  odlákala.



„Lu, veď už sme sa lúčili.“



„Ja viem. Páči sa ti Maya? Je milá nie?“



„Áno je, to len toto si mi chcela povedať?“ usmieval sa.



„Môžem ťa prísť niekedy navštíviť?“ opýtala sa.



„Ty môžeš prísť, kedy budeš chcieť. Na teba si vždy nájdem čas, aj ak budem mať dievča,“ objal ju a dodal šeptom: „A môžeme si spraviť vzrušujúci večer, ako naposledy,“ pobozkal ju na líce a Luna  sa pri tej myšlienke zachvela.



„Ty si ale zvodca, milujem ťa a vždy budem,“ pošepla mu, pohladila ho po tvári  a už ho nechala s Mayou. Túžobne na ňu pozeral a Maya sa čudovala, že Luna bola k nemu taká prítulná. Luna sa pobrala k rodičom a vzala si na ruky svojho malého synčeka. Keď popri Zarielovi prechádzali, láskyplne sa na neho pozrela a nahlas povedala: „Zakývaj ockovi.“  Maya si len potom uvedomila, že Zariel  bol ten jej muž, ktorého opustila. Nemohla uveriť, že ona mala vždy prvá tých najkrajších mužov.



„Miloval si ju?“ opýtala sa Zariela nečakane.



„Stále ju milujem,“ povedal úprimne.



„Tak prečo o ňu nebojuješ?“



„Pretože, ich duše sú si bližšie a s tým sa nedá bojovať, s tým sa musíš zmieriť.“



„Takže si teraz voľný?“ hľadela naň vzrušene.



„Úplne, chceš byť moje dievča?“ Maya vyvalila oči a prikývla.



„Máš rada vodu?“



„Vodu? Zbožňujem vodu,“ usmiala sa.



„Tak zatvor oči, a keď ti poviem, otvoríš ich dobre?“ Objal ju a premiestnil sa s ňou do kúpeľov. „Otvor oči!“



„To je úžasné, okúpeš sa so mnou?“ pýtala sa a už sa vyzliekala. Zariel sa pousmial, zhodil zo seba veci a hodil sa do vody. Maya skočila rybičku  a už plávala pri ňom. Zariel bol zrazu šťastný, aj keď to nebola Luna, ale necítil sa opustene. Maya ho privádzala na iné myšlienky, aj keď nie práve  na tie intímne, ale povedal si, že časom možno prídu aj také.


hodnotit:
hodnotit
12345

 


Komentáře

Upozornění správce

Napište text v rámečku do pole pod ním. V případě, že nebude správně vyplněný, mail_to_by_send

sec



Návštěvník

 

Profil autora

Antónia B.

20171122_141318.jpg
O mně

Raz príde deň, keď si poviem, že som zažila naozaj všetko krásne ,čo sa len tu na Zemi zažiť dá, ale neviem kedy, lebo moja duša sa rozhodla byť hľadačom týchto unikátnych chvíľ, ktorým v skratke hovoríme ŠŤASTIE

 

Všechna moje díla


Mediální partneři projektu:

 

 

  • AGENTURA MÁM TALENT SPOLUPRACUJE S TĚMITO NAKLADATELSTVÍMI: Albatros Media, Alpress, Amenius, Arkus, Baronet, Beta - Dobrovský, Brána, Carpe Diem, Dobrovský, Dokořán, Egmont, Epika, Epocha, Euromedia Group, EvitaPress (SK), Grada Publishing a.s., Hejkal, Host, JaS, Jota, Ikar (SK), Koruna (SK), agentura Krigl, Lekmoty, Mladá Fronta, Moba, Monument, Nakl. 65. pole, Nava, Paseka, Portál, Šulc - Švarc, Vašut, Viking, Vyšehrad


                    
  •  
  •  
  •